Prejsť na obsah
Ústav architektúry občianskych budov

Na pôde Fakulty architektúry STU v Bratislave sa v uplynulom období konalo viacero akcií, súvisiacich s budúcnosťou nášho hlavného mesta. Jedným z významných podujatí bol 1. ročník vedeckej konferencie pod názvom „ŠOVBA 2012_ Špičková občianska vybavenosť Bratislavy – problémy a perspektívy európskej metropoly“.

Konferencia s medzinárodnou účasťou a s účasťou zástupcov Magistrátu hlavného mesta SR bola zameraná na vybrané urbanisticko-architektonické problémy mesta v kontexte s európskymi trendmi s ambíciou poukázať na priority v rozvoji hlavného mesta SR v oblasti reprezentatívnych verejných budov a špičkovej občianskej vybavenosti a nastolila úvahy a diskusiu o jedinečnosti a charaktere mesta – jeho silných stránkach a potenciáloch, ktoré je potrebné rozvinúť a umocniť novými verejnými zariadeniami.

Výrazným motívom tejto akcie, ktorej súčasťou bola aj výstava „Študenti FA STU pre Bratislavu“, je práve jej orientácia na riešenie problémov budúcnosti európskej metropoly aj formou zapojenia toho najperspektívnejšieho myslenia mladej generácie, predovšetkým prostredníctvom riešenia zadaní ateliérových prác študentmi FA STU.

Úvodným slovom konferenciu otvorila dekanka FA STU doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD., ktorá vyzdvihla Bratislavu ako miesto tvorivého laboratória pre fakultu a jej vedeckú a pedagogickú činnosť.

Doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD., vo vstupnej úvahe rozvinul myšlienku, ako vo vývoji mesta jednotlivé politické zmeny vždy priniesli určitý ideál – predstavu mesta a jeho reprezentácií o sebe, čím by ako mesto „chcelo byť“. Reflektovali tak svoje politické predstavy o meste aj v jeho významných verejných budovách a stavbách, ktoré sa do obrazu mesta v očiach jeho obyvateľov a návštevníkov zapísali významným spôsobom. V príspevku vychádza z naznačenia historických súvislostí Bratislavy ako hlavného mesta. Definuje, ako v hlavnom meste chýba štátotvorné 19. storočie (všetky významné verejné stavby boli vtedy len mestského významu). V období prudkého rastu v socialistickej etape a v komerčne orientovanej výstavbe súčasnosti sa problém verejných stavieb nedoceňoval, čo vedie k malej identifikácii sa obyvateľov a návštevníkov s mestom. Bratislava sa identifikuje ako mladé hlavné mesto – je zrejmé, že tu chýba to, čo už dlhšie malo byť a nie je. Čím chce toto mesto byť, keď dospeje? Bratislava – aká je jej predstava – vízia o sebe samej, ktorú chce vyjadriť v územnom pláne a zhmotniť aj vo verejných stavbách? Ako sa majú prejaviť v základných funkciách hlavného mesta? Aký nadštandard by mala svojim obyvateľom a návštevníkom oproti súčasnému stavu poskytovať? Čo by malo vzniknúť, čím by sa Bratislava „mohla ukázať“, aby sa jej obyvatelia mohli znovu identifikovať so svojím mestom?

Hlavná architektka mesta Ing. arch. Ingrid Konrad sa vo svojej prednáške s názvom „Podnikavé, kultúrne a sociálne mesto – Bratislava 21. storočia“ zamerala na možnosti, ktoré hlavné mesto má v rámci napĺňania 39 kritérií v 10 kľúčových kategóriách pri hodnotení miest s najlepšou kvalitou života. Nedostatky v celej škále – od politického, sociálneho prostredia až po bývanie – sú zdrojom istého kultúrneho pesimizmu v Bratislave, a to nielen v názoroch obyvateľov, ale aj potenciálnych investorov a mladých ľudí, hľadajúcich svoju budúcnosť v ňom. Hlavné mesto jedného zo štátov Európskej únie je poznačené aj absenciou akejkoľvek európskej inštitúcie. Tu sa prejavuje tiež nedostatočná iniciatíva politických reprezentácií, nielen mestských, ale aj štátnych, a ich odraz vo vzťahu s inými krajinami. V medicínskej a zdravotnej starostlivosti sa neprejavujú len všeobecne platné nedostatky, ale aj chýbajúci koncept nemocníc, siete zdravotných služieb, koordinácie základnej štruktúry štátnych a privátnych zdravotníckych zariadení. Zodpovednosť za budúcnosť svojich obyvateľov sa však prejavuje aj v oblasti podcenenia systému a postavenia škôl. Bratislava je univerzitným mestom, ale túto svoju devízu absolútne nevyužíva, a samozrejme, študentom a pedagógom nevytvára adekvátne podmienky, ani doposiaľ v rozvoji infraštruktúry dostatočne nevychádza v ústrety. Rovnako minimálne využíva aj svoje potenciály v oblasti kvality životného prostredia, predovšetkým zelene, a najmä vzácne, významné a veľké zdroje pitnej vody. Súčasťou nevhodného vzťahu k ochrane prírody je aj udržateľnosť, ktorá sa nevyhnutne bude musieť výraznejšie prejaviť v energeticky úsporných konceptoch realizovaných verejných budov, rovnako ako vo vyššej flexibilite budov občianskej vybavenosti. V zariadeniach pre dopravu sú z architektonického hľadiska veľmi významné nástupné body do mesta – letiská, prístavy, stanice. Bratislava si nedokáže postaviť pred seba skutočné vízie, jasné predstavy o vzdialenejšej budúcnosti. Práve tie by mohli oveľa lepšie podporiť identitu mesta aj pribudnutím významných budov, podporujúcich jeho znakovosť, čitateľnosť jeho DNA.