Prejsť na obsah
Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok

Charakteristika ústavu:

 

Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok vznikol v roku 2007 zlúčením Katedry dejín architektúry a umenia, Katedry obnovy architektonického dedičstva a Katedry teórie architektúry. Pôsobnosť ústavu zahŕňa oblasť dejín svetovej a domácej architektúry a urbanizmu, zaoberá sa otázkami teórie a filozofie architektúry, ochranou kultúrneho dedičstva, obnovou architektonických pamiatok, ako i novou tvorbou v historickom prostredí. Zlúčením vyššie uvedených katedier sa vytvorilo interdisciplinárne pracovisko s vedecko-výskumnou, pedagogickou a umelecko-tvorivou pôsobnosťou v uvedených oblastiach.

Toto zoskupenie katedier vychádza z dlhej tradície ústavu, ktorého história siaha do roku 1948, keď Povereníctvo školstva v rámci Odboru inžinierskeho staviteľstva SVŠT zriadilo Ústav dejín architektúry, ktorého prednostom sa stal prof. Dr. Ing. arch. Alfred Piffl, CSc., prvý dekan Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave. Odvtedy prešiel ústav viacerými reorganizáciami, zmenami názvu, jeho zameranie a pôsobnosť však naďalej ostávali nezmenené. Dlhá tradícia vzdelávania, vedecko-výskumného pôsobenia a umelecko-tvorivej činnosti ústavu bola spojená s pôsobením viacerých významných osobností v oblasti dejín a teórie architektúry, pamiatkovej starostlivosti a ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. Patrili k nim: prof. Dr. Ing. arch. Alfred Piffl, CSc., Prof. Ing. arch. Mikuláš Bašo, PhD., Prof. Ing. arch. Daniel Majzlík, CSc., prof. Ing. arch. Ján E. Koula, Ing. arch. Ján Lichner, Doc. PhDr. Ľubica Fašangová, CSc., prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD. a doc. Ing. arch. Anna Schwarczová, CSc. 

Napriek tomu, že po roku 1990 sa Katedra obnovy architektonického dedičstva – vtedy Katedra ochrany a tvorby v historickom prostredí, oddelila od Katedry teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania – v súčasnosti Katedra dejín architektúry, opätovné spojenie katedier spolu s Katedrou teórie architektúry na pôde Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok je iba potvrdením ich spoločnej tradície a medziodborového – interdisciplinárneho charakteru a vzájomného prelínania.

Pôsobnosť ústavu zahŕňa oblasť dejín svetovej a domácej architektúry a urbanizmu, zaoberá sa otázkami teórie a filozofie architektúry, ochranou kultúrneho dedičstva, obnovou architektonických pamiatok, ako i novou tvorbou v historickom prostredí. Zlúčením vyššie uvedených katedier sa vytvorilo interdisciplinárne pracovisko s vedecko-výskumnou, pedagogickou a umelecko-tvorivou činnosťou v uvedených oblastiach.

Ústav kvalifikovane zabezpečuje výučbu v 1., 2. a 3. stupni štúdia FA STU v Bratislave a tiež garantuje predmety vo všetkých troch stupňoch štúdia pre akreditované odbory: Architektúra a urbanizmus, Krajinná a záhradná architektúra, Konštrukcie v architektúre, Dizajn, Obnova architektonického dedičstva.

  

Katedry:

 

Katedra dejín architektúry

 

Katedra dejín architektúry svojou profilujúcou oblasťou pôsobenia – výučbou dejín architektúry v rámci všetkých akreditovaných odborov bakalárskeho, inžinierskeho a doktorandského štúdia na FA STU v Bratislave pripravuje v úzkej súčinnosti s Katedrou  obnovy architektonického dedičstva a Katedry teórie architektúry budúcich odborníkov so širokospektrálnou pôsobnosťou v oblasti dejín architektúry, dejín dizajnu, vývoja interiéru a nábytku, ochrany kultúrneho dedičstva, obnovy architektonických pamiatok, ako i novej tvorby v historickom prostredí. Poskytuje tak interdisciplinárny pohľad na dejiny architektúry ako dôležitý a nenahraditeľný nástroj poznania kultúrneho dedičstva, a zároveň tvorí neoddeliteľnú súčasť medziodborového prístupu k ochrane a obnove pamiatkového fondu.

Pracovníci katedry sa dlhodobo a systematicky zaoberajú archívnym, terénnym, umelecko-historickým a architektonickým výskumom dejín architektúry Slovenska v širšom kontexte európskeho a svetového vývoja v celom dejinnom priereze, slohovej a štýlovej rozmanitosti  a v širokej škále typologických druhov v rôznych súvislostiach a vzťahoch od najstarších období až po súčasnú architektúru, s dôrazom i na regionálne špecifiká a osobnostné pozadie vzniku architektonických diel.

Tejto profilácii katedry zodpovedá aj vedecko-výskumná a umelecko-tvorivá činnosť, premietnutá do celého radu publikačných aktivít. Členovia katedry sú hlavnými riešiteľmi a spoluriešiteľmi mnohých úspešne ukončených grantových výskumných projektov, knižných publikácií, encyklopedických projektov, katalógov k výstavám, monografických štúdií i článkov vo vedeckých a odborných časopisoch. Podieľajú sa na vykonávaní posudkovej a expertíznej činnosti v spolupráci s pamiatkovými inštitúciami, vyvíjajú kultúrno-osvetovú a výstavnú činnosť s množstvom úspešných podujatí doma i v zahraničí.

Vedecko-výskumné a umelecko-tvorivé aktivity pracovníkov katedry tak pomáhajú napĺňať hlavné poslanie Katedry dejín architektúry v oblasti vzdelávania – výučbu dejín architektúry ako dôležitej zložky profilu absolventa Fakulty architektúry v bakalárskom a inžinierskom stupni štúdia, ako aj medziodborovej súčasti prípravy odborníkov i špecialistov na dejiny architektúry, ochranu a obnovu kultúrneho dedičstva v rámci doktorandského štúdia.

 

Katedra obnovy architektonického dedičstva

 

Katedra obnovy architektonického dedičstva systémovým spôsobom v rámci akreditovaného graduálneho a postgraduálneho štúdia pripravuje budúcich odborníkov, profilovaných pre pôsobnosť v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva najmä so zameraním na obnovu architektonických pamiatok, ako i novú tvorbu v historickom prostredí.

Pracovníci katedry sa aktívne podieľajú na vedecko-výskumnej činnosti v oblasti metodológie ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva i priamym terénnym výskumom urbanisticko-historických, architektonicko-historických, umelecko-historických a archeologických kultúrnych pamiatok, vykonávajú expertízy a posudky.

Týmto smerom je orientovaná aj publikačná činnosť katedry, vedecko-odborné podujatia, konferencie, semináre a výstavy. Výsledkom pôsobenia pracovníkov katedry v umelecko-tvorivej oblasti sú aj mnohé úspešne realizované architektonické diela.

Katedra obnovy architektonického dedičstva svoje hlavné poslanie – vzdelávanie v oblasti ochrany a obnovy architektonického dedičstva, zabezpečuje v súčinnosti s Katedrou dejín architektúry, ktorej pôsobenie a výučba poznania dejín architektúry a historického urbanizmu vytvára predpoklady pre poznanie a pochopenia dochovaných kultúrnych hodnôt, ich správnej interpretácie a primeranej prezentácie.

Súčasťou Katedry obnovy architektonického dedičstva je detašované pracovisko v Banskej Štiavnici, ktoré je experimentálnym vedecko-výskumným, informačným a tréningovým centrom pre poznanie, zachovanie a nové využívanie architektonického dedičstva interdisciplinárneho charakteru. V rámci detašovaného pracoviska ústav perspektívne pripravuje vytvorenie výskumného centra priemyselného dedičstva Slovenska. 

 

Katedra teórie architektúry

 

Katedra teórie architektúry vo svojej výučbe všeobecno-teoreticky zameraného predmetu teórie architektúry v rámci odborov inžinierskeho a doktorandského štúdia na FASTU (v samozrejmej nadväznosti na činnosť Katedry dejín architektúry a Katedry obnovy architektonického dedičstva) nachádza svoje hlavné poslanie v poskytnutí orientácie v problémových okruhoch a pojmových vymedzeniach architektúry,  v princípoch jej tvorby   v súvislostiach vzťahov človeka a sveta, budovania a bývania v referenčnom rámci základných existenciálnych vzťahov a potrieb človeka.

Pedagogická činnosť katedry sa sústreďuje na vysvetľovanie konštitutívnych prvkov architektonického diela (fázy procesu tvorby, sprostredkujúce sústavy tohto procesu, miesto tradície a nového v ňom a pod.), na štýlové charakteristiky a ich fundamentálne vymedzenia, na spôsoby existencie architektúry, na spôsoby bývania a jeho základné vzťahy, ako aj na súvislosti architektúry a sociálneho poriadku.

Umenie architektúry aj v jeho filozofickej dimenzii vyjadrovania ideí, v jeho schopnosti slúžiť celej ríši ľudských a sociálnych potrieb, t.j.  pomáhať človeku nachádzať orientáciu a identitu v jeho existenciálnej situovanosti.

V takýchto súvislostiach sa ukazuje vhodnosť náčrtu niektorých fundamentálnych existenciálnych procesov, ktoré človek potrebuje uskutočniť na to, aby mohol dospievať k pocitu plnosti  svojho života. Tu sa stáva zjavnou afinita človeka a priestoru, čo má priame dôsledky pre chápanie architektonickej tvorby. Takisto sa tu ukazujú rôzne historické podoby vzťahu medzi architektúrou a teritóriom.   

Dialektika priestoru a filozofický aspekt architektúry: architektúra potrebuje pochopiť existenciálnu situáciu, citlivo vnímať otázku, ktorá z tejto situácie vyrastá a zodpovedne k nej pristúpiť, hľadať a nachádzať na ňu odpoveď, pomáhať riešiť existenciálne problémy ľudského bývania na svete. Pedagogická činnosť v rámci inžinierskeho aj doktorandského štúdia sa zameriava najmä na pochopenie a rozvoj individuálnej i skupinovej tvorivosti. Cieľom je otvoriť cesty k autentickému tvorivému procesu. Poznanie zákonitostí tohto procesu je základom vzniku biotropnej architektúry. Odkrývanie problematiky realizácie tvorivého konania v architektúre. Jednotlivé témy sa rozoberajú v komplementarite filozoficko-metodologických, esteticko-etických a psychologických aspektov.

Späť na úvodnú stránku ústavu >>>