Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Ing. arch. Eva Vdolečková
 : Architektonické reflexie transféru inovácií v priemysle
 : doc. Ing. arch. J. Ilkovič, PhD.

Ľudia zabúdajú na to, akou rýchlou a zásadnou transformáciou prešla priemyselná výroba za
posledné tri storočia. Zmeny v priemysle nepodnecujú iba inovácie technológií ale aj prístup
architektov dokáže prispieť ku priaznivým zmenám ekologickej či sociálnej udržateľnosti
v tomto odvetví.
Prelomovým vynálezom parného stroja v Anglicku a zavedením do výroby v roku 1789 sa
začala písať história priemyselnej výroby ako ju poznáme dnes. So zmenou manufaktúrnej
výroby na strojovú prišla aj zmena úlohy architekta. Už v 19. storočí si priemysel vybudoval
povesť šedého odvetvia s veľkým ekologickým a sociálnym dopadom na svoje okolie. Tento
trend sa v 20. storočí vďaka lokalizácií mimo sídiel a vyvíjajúcim sa technológiám postupne
začal meniť. Napriek tomu spoločnosť týmto stavbám nevenovala dostatok pozornosti, čo
viedlo aj k nedostatočnému záujmu architektov. Koncom 20.storočia v priemyselnom odvetví
vo veľkej miere vznikali len nezadefinované koncepcie na okrajoch sídel bez dlhodobého
zámeru. Multifunkčnosť či iné využitie takýchto objektov je o to zložitejšie, o čo je výroba
špecifickejšia. Aká je teda úloha architekta v tomto procese? Aké sú architektonické
determinanty a aké je a ich poslanie vo vývoji priemyselných stavieb?

METÓDY PRÁCE - 1 ... X
Úvod práce bude zameraný na analyzovanie a zbieranie dát o historickom vývoji
priemyselnej architektúry. Súčasťou tohto postupu bude vytvorenie analytického listu,
v ktorom postupnou syntézou informácií získame kritéria výberu skúmaných
charakteristických referenčných stavieb. Na základe doterajších poznatkov sa téma
vyšpecifikovala na skúmanie priemyselnej architektúry na Slovensku so zameraním na
objekty ľahkého priemyslu, predbežne na priemysel textilný, obuvnícky a odevný. Pre lepšie
porozumenie myšlienky navrhovania objektov a vytvorenie kritického hodnotenia sú do
prvotného skúmania zaradené aj stavby zahraničné (porovnávané objekty majú rovnaké
časové obdobie vzniku, podobnú mierku a sociálne či finančné zázemie). Hlavným cieľom
práce však nie je dokumentácia historických priemyselných stavieb, ale v úvode získať
poznatky o faktoroch ovplyvňujúcich vzhľad stavieb, ich  vznik a historické fungovanie.
Ďalším bodom práce bude preskúmať súčasné princípy používané pri navrhovaní stavieb
ľahkého priemyslu na Slovensku ale aj v zahraničí. Analyzovať, popísať tieto postupy
a následne ich porovnať s prístupom architektov z minulosti. Záver práce bude venovaný
pohľadu do budúcnosti. Pokúsime sa na základe získaných poznatkov definovať hypotézu
pravdepodobného vývoja priemyselných stavieb do budúcnosti.

Kroky práce
„Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť.“ (Thomas Mann)
Pre jednoduchšie uchopenie priebehu výskumu je rozdelený do troch syntetizujúcich etáp :

- I. etapa – kvantitatívno-analytická
- II. etapa – syntéza a hypotéza
- III. etapa – dôkazová, argumentačná

CIELE PRÁCE
Fáza analyzovania objektov prebieha od všeobecného prehľadu ku konkrétnym
reprezentantom danej oblasti a obdobia. Ťažisko skúmania je so zameraním na vplyv
výrobných procesov a technológií na architektúru. Vyberanie vhodných príkladov sa
uskutoční na základe vopred stanovených kritérií (lokalita, obdobie vzniku, mierka stavby,
sociálno-ekonomické zázemie zriaďovateľa... ). Vytvorenie metodického listu s grafickým
porovnaním spomínaných vlastností, spolu s krivkou vývoja vplyvu historickej architektúry,
umožní porovnanie jednotlivých období od prvej priemyselnej revolúcie po súčasnosť
a zároveň stanoví skúmané vlastnosti pre stanovenie hypotézy vývoja do budúcnosti.

ANALYTICKÝ LIST
Nevyhnutnou súčasťou práce je údaje zaznamenať aj graficky. Pre tento účel bude vytvorený
analytický list, do ktorého sa budú zaznamenávať údaje o skúmaných objektoch (aktuálny stav
objektu z hľadiska funkcie, technologická úroveň, druh konštrukčného systému... ). Jeho úlohou je
zároveň pomôcť definovať skúmané kritéria výberu (architektonicko-technické parametre,
architektonický výraz objektu, kompozičné či urbanistické parametre) a sprehľadniť prácu s ním.