Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Dizajnér a vysokoškolský pedagóg Martin Baláž pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu STU od svojich doktorandských čias. Venuje sa oblasti transport dizajnu, stratégie navrhovania a dizajnérskej kresbe. Vďaka spojeniu svojho zamerania spolupracoval na úspešných projektoch FAST Futuristic Prototype a Hyperloop, ktoré prezentovali našu fakultu doma aj v zahraničí. 



Martin, tvoje meno sa spája na fakulte s dizajnérskou kresbou, ktorú vedieš už desať rokov. Výsledkom predmetu sú workshopy, výstavy a aj prezentácia dizajnu. Kresba patrí k hlavným rukopisom architektov a dizajnérov. Aký posun v kresbe vidíš za toto desaťročné obdobie?

MB: Posun vidím obrovský, v dvoch rovinách. Z pohľadu na predmet, začínal som na fakulte, ako doktorand s analógovou dizajnérskou kresbou, teda papier, ceruzka, dizajnérske fixky, postupne sa pridala digitálna kresba na tabletoch a letná škola dizajnérskej kresby s prvkami voľného výtvarného štýlu na magisterskom stupni, ktorú mávam v Štiavnici a kam pozývam aj kolegov z iných odborov. Spoločne s dizajnérskou kresbou, technológiou, som rozvíjal predmet Vizuálny dizajnérsky jazyk, jeden z prístupov bádania v dizajne. Neskôr, po spojení kresby a jazyka do modulu som pokračoval v ešte komplexnejšom rozvíjaní a využití ich výskumného a komunikačného potenciálu v procese navrhovania. Tento princíp prepojenia som aplikoval aj v spomínaných projektoch FAST v spolupráci s FME Sjf alebo Styla s kolegami z Ústavu interiéru. Pri projekte Hyperloop sa pridala fotografia kolegyne Stacho. K posunu prispievajú aj špeciálne akcie, ktoré som prepojil s dizajnérskou kresbou, ako Sketch Battle. Ten bol dlhou súčasťou Noci architektúry a spojil v komunite našich študentov a študentov z VŠVU, ktorú nazývam „Design Sketchig Mission“. Spoločne so študentmi sme využili komunikáciu prostredníctvom dizajnérskej kresby na prelomenie ľadov pri nadväzovaní kontaktov na partnerských zahraničných školách Coburg University v Nemecku a Chietti – Pescara v Taliansku, kde sme takto zvládli štyria presilu stovky Talianov. V druhej rovine vnímam to, že študenti sú stále šikovnejší, majú viac kontaktu najmä s digitálnou kresbou, v zahraničí vnímam ako nám závidia schopnosti myslenia v kresbe, no problém vidím v tom, že veľký priestor sa dostáva verbálnej komunikácii, bez nadstavby myslenia v kresbe. Tá sa stáva skôr atraktívnym zážitkom pre nečinných pozorovateľov, ako nástrojom vlastného vyjadrovania. Teraz po desiatich rokoch je tu ďalšia výzva, online komunikácia v procese navrhovania, preto pracujem na novej fúzii „Action centric“ predmetov a ateliéru, čo sa určite hodí aj s ohľadom na novú akreditáciu.


Zdroj: M. Baláž, Workshop „Floating Design“, d´Annunzio University Cheti-Pescara, Taliansko, hostia Mgr. art. Martin Baláž, ArtD., Mgr. art. Zuzana Waszczuková-Pergerová, Bc. Erik Rejta a Bc. Daniel Chromek, hostiteľ prof. Massimo Di Nicolantonio a stovka talianskych študentov.



Viem, že si vášnivý autičkár a značka Alfa Romeo je tvoja srdcová záležitosť. Prečo práve Alfa Romeo?

MB: Preto, že Alfa Romeo, „La meccanica delle emozioni“, spája v sebe umenie a techniku, je to avantgardná talianska značka, vždy sa snaží ísť za hranice toho, čo je aktuálny trend, má skvelý športový rodokmeň. Preto, že veľa ľudí po Alfe túži, ale len málo má odvahu ju vlastniť a idú na istotu k nemeckej konfekcii. Pre ten pocit, keď si sadnete za volant, celkom iný ako pri bežných autách, zrazu je všetko, ako má byť, nepotrebujete žiadne „simply clever“ riešenia. Podľa Top Gearu, kto nevlastnil Alfa Romeo, nie je skutočný „petrol head“. Ja mám kupé GTV 2.0 TS Lusso z roku 1995 s dizajnom zo spolupráce Centro Stile Alfa Romeo a štúdia Pininfarina.



Zdroj: M. Baláž, Alfa Romeo GTV 2.0 TS Lusso



Tvoj projekt dizajnerskakresba.sk je prezentovaný ako výskum. Prosím priblíž nám jeho ciele a ako môže byť kresličská činnosť výskumnou aktivitou?

MB: A ako nemôže? Je to predsa „Action centric“ komunikácia dizajnérskeho myslenia, môže mať rôzne formy a štýly na spoločnom klasickom základe a stále prechádza vývojom. Veľa som povedal už pri prvej otázke. Možno najlepšie to odráža výstava „10 rokov dizajnérskej kresby na FA – Salón inkluzívneho umeleckého bádania“, ktorú som spolu s kolegami a študentmi usporiadal vo foyer Fakulty architektúry, skôr než sa premenovala na Fakultu architektúry a dizajnu. Tá inkludovala kresbu v rôznych polohách myslenia a exkluzívnej komunikácii idey v najrôznejších oblastiach dizajnu a spolupracujúcich odborov. Dokonca, po desiatich rokoch k nim stále pribúdajú nové formy, hodné výskumu.

Zdroj: M. Baláž, Výstava 10 rokov Dizajnérskej kresby na FA, pod záštitou Prof. Ing. arch. Ľubice Vitkovej, Phd. a Prof. akad. soch. Petra Paliatku, kurátorka Mgr. art. Eva Kubáňová, ArtD., kolegyňa Mgr. art. Monika Stacho, ArtD.



Automobilový priemysel sa ženie vpred inováciami a technologickými presahmi z nových odvetví. Kde vidíš budúcnosť v mobilite?

MB: Vidím ju v rôznych formách a kontextoch vďaka projektom, ktorých súčasťou som bol alebo som. Umožňujú mi nachádzať stále nové súvislosti. Počas štúdia transportdizajnu na VŠVU som vnímal identitu značky, reč tvarov, dôležitosť predstavivosti v procese navrhovania, na doktorandskom štúdiu som prišiel do kontaktu s univerzálnym navrhovaním. Desať rokov som sa snažil článkami v motoristickom časopise Stop pozdvihovať vnímanie dizajnu širokou verejnosťou. Ako dizajnér som pracoval na svetelnej technike elektromobilu. S kolegami konštruktérmi zo Sjf som participoval na riešeniach pre ľudí so špeciálnymi potrebami a zároveň prostredníctvom FAST sme ladili komunikáciu konštruktér/dizajnér pri úsporných vozidlách pre Shell Eco Marathon. V ateliéri sme riešili tému ikonickosti automobilového dizajnu ale aj súťaže Solar Challenge, alebo Michelin Challenge. Pri výskumnom projekte Hyperloop som mal možnosť pozrieť sa na problém dopravy z pohľadu vizionárskej spoločnosti ale aj z pohľadu architektov a urbanistov, vyskúšali sme si prácu v priestore 1:1 a vo výtvarnej časti projektu sme sledovali najodvážnejšie fantázie študentov v spojení kresby a fotografie. V snahe o synergickú stratégiu medzi fakultami som spoluautorom učebnice Karosérie, ktorá rozoberá túto tému od dizajnérskej typológie, histórie, cez konštrukčné normy po nové spôsoby konštruovania. V poslednej dobe som komfrontovaný s lodnou dopravou a momentálne sa snažím reinterpretovať emocionálny vzťah k osobnému automobilu. Uhol môjho pohľadu sa stále mení, takže budúcnosť nevidím len v autonómnom riadení a elektromobilite.


Zdroj: M. Baláž, Bratislavský autosalón 2019, expozícia Elektromobilita a Slovensko, dobrý nápad, Ministerstva hospodárstva v spolupráci so SARIO. Mgr. art. Martin Baláž, ArtD., Mgr. art. Marek Bartoš, Bc. Daniel Chromek, Bc. Erik Rejta, Mgr. art. Adriana Kmeťová, Bc. Ondrej Mitko.



Názov témy, ktorú si zadal vo svojom vertikálnom ateliéri je Terramorphing. Aké zameranie pod týmto názvom môžu študenti očakávať? 

MB: Pri zadaniach, či už vychádzajúcich zo spolupráce alebo nie, som prešiel témami ako autentický dizajn, inšpirujúci dizajn, cez ikonický, medzinárodne inšpirovaný alebo autenticky motivujúci, až som sa dostal k téme Terramorfing. Pri tejto téme ide o definovanie záujmu novej spoločnosti tzv. „Interest solving“, smerujúcej k novému životnému štýlu, oproti stagnujúcemu pohľadu post-postmodernej spoločnosti súčasnosti. Dizajn pre nastupujúcu spoločnosť, ovplyvnenú ekologickou a pandemickou krízou. Vplyv na filozofické pojatie tém majú samotní študenti, ktorí si vyberajú môj ateliér a ich videnie sveta sa s každým ročníkom mení týmto smerom, no napriek prvotnému zdaniu ide vždy vo výsledku navrhovania o hmotný produkt, dizajn. Táto téma mi dovoľuje naplno využiť a rozvinúť prirodzený spôsob navrhovania. Využívame už spomenuté „Action Centric“ technológie a nezávislé umelecké bádanie, akcelerujúce komponovanie elementov navrhovaného dizajnu. Najdôležitejšia je však pre filozofia, spôsob, stratégia alebo metodológia navrhovania, ktorá by nemala obmedzovať, preto v ateliéri vyvíjame vlastnú „Open Sphere“ stratégiu založenú na „Star Status“ filozofii.

Zdroj: M. Baláž, Terramorphing Team – Bc. Daniel Chromek, Rebeca Ihringová, Juraj Kotoč, Bc. Jakub Krivulka, Jakub Maglay, Adam Masár, Bc. Erik Rejta, Laura Sasváriová, Michaela Tomová, Mgr. art. Martin Baláž, ArtD.



Obľúbený dizajnér, produkt.

MB: Sú viacerí, záleží od kontextu. Ikonický Talian Marcello Gandini, odvážny Američan Chris Bangle, s ktorým som mal možnosť stretnúť sa počas štúdia, za súčasný taliansky štýl Marco Tencone a budúci bude dúfam z môjho ateliéru. Dielo, možno nečakane je séria fotografií „Lotus Metamorphosis“ od francúzskeho fotografa Gérarda Rancinana, ktorú vytvoril ako umelecko - filozofickú interpretáciu odvážneho pokusu morfovania sa značky Lotus pod vedením Danyho Bahara v roku 2010.