Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Pri viacerých spoločných projektoch sme zistili, že nás zaujímajú podobné témy, na ktoré skúšame hľadať odpovede. V istom momente sme si povedali, že by bolo dobré urobiť si taký školský „labák“ - kde si môžeme položiť otázky a hľadať možné riešenia spolu so študentami.“ Ich sen sa splnil a teraz vedú jeden z najviac oceňovaných „labákov“ na Fakulte architektúry STU.


Ste absolventmi FA STU v Bratislave a ste architekti, ktorí pôsobia výsostne v praxi. Č
o vás viedlo k prihláseniu sa do výberového konania na vertikálne ateliéry?
MF: Zaujali nás dve rôzne veci:
1. Koncept v
ertikálnych ateliérov, ktoré sú zaujímavou formou učenia. Možnosť slobodne vytvoriť zadanie, ktorého téma a hľadanie riešení budú zaujímavé aj pre nás.
2. Tendencia postupného otvárania školy aj pre architektov, ktorí nie sú aktívni na akademickej pôde.

KB: Už nejaký čas sme viedli v ateliéri diskusiu o charaktere mesta, jeho forme, mestskom bloku a s tým súvisiacej funkcii. Neskôr sa naskytla možnosť prihlásiť sa na vertikálne ateliéry a zapojiť do našich úvah aj študentov.


Priblížte nám zameranie vášho vertikálneho ateliéru. 
MH: Hlavnou témou ateliéru bude záujem o mestský palác. O jeho renesanciu v modernom meste, typológiu, program, výraz, históriu, budúcnosť. Všetky zadania by mali byť orientované týmto smerom, čiže lokalita v meste (Bratislava).
KB: Hľadanie programovej schémy súčasného mestského paláca s presahom do mestského prostredia.


Foto: Martin Šveda

Maroš vy ste v praxi už dlhé roky, Martin a Katka vy ste bývalými doktorandmi, ktorých mohli študenti stretávať na chodbách. Ako vzniklo spojenie vás troch ako vedúcich?
MH: V poslednom roku na inžinierskom štúdiu (2013) sme dokončovali diplomovú prácu spoločne s Palom Bartošom, ktorý sedel a tvoril u Maroša v ateliéri, kde začali prvé špekulovania o architektúre.
KB: Ja som sa dostala do tímu až neskôr, kedy nás spoločne s Martinom oslovil Filip Kandravý, či nebudeme s nimi spolupracovať na jednom projekte. Odvtedy sme spolupracovali na niekoľkých súťažiach a projektoch.
MF: Pri viacerých spoločných projektoch sme zistili, že nás zaujímajú podobné témy, na ktoré skúšame hľadať odpovede. V istom momente sme si povedali, že by bolo dobré urobiť si taký školský „labák“ - kde si môžeme položiť otázky a hľadať možné riešenia spolu so študentami.


Zdroj: Maroš Fečík, rodinný dom

Vaša spoločná architektonická tvorba je každodenná rutina. Čo však pedagogická činnosť? Pôsobili ste už niekde ako pedagógovia?
MF: Pegagógovaniu som sa zatiaľ úspešne vyhýbal.
MH: Ak rátame aj doktorandské štúdium, tak Katka a ja sme učili niekoľko ateliérov.
KB: V rámci doktorandského štúdia sme samostatne viedli niekoľko študentských tímov. Najviac ma však ovplyvnil prístup k výučbe ešte počas študijného pobytu v belgickom Gente, dúfam, že sa podarí podobnú diskusiu dostať aj do nášho vertikálneho ateliéru.


Z pohľadu praxe ako vnímate zavedenie vertikálnych ateliérov na FA STU?
MF: Je to výborná možnosť ako sa navzájom učiť, rozprávať a ovplyvňovať, naprieč viacerými ročníkmi. Príde mi zmysluplné mať v ateliéri spoločné zadanie a pracovať s ním v rôznom detaile. Podobá sa najviac dennej činnosti fungujúcich ateliérov.
MH: Študenti by sa mali naučiť práci v kolektíve, vedieť si zadefinovať prácu v skupine, spoločne riešiť problém.


Na čo sa môžu š
tudenti tešiť, respektíve aké typy zadaní u vás nájdu?
MF: Chceme sa sústrediť na jedno (ideálne) až dve spoločné zadania. Témou bude vždy komplexné riešenie lokality od urbanizmu až po vybraný detail. Dlhodobo nás zaujíma téma mestského paláca. Jeho definovanie, historický vývin, dnešné podoby a možná budúcnosť.
KB: Mestský palác a jeho zapojenie do štruktúry mesta. Forma a program sú individuálne pochopiteľné, reagujú však na konkrétnu problematiku.


Zdroj: Lunter Bistro

V architektonickej praxi sa život zväčša točí okolo vypísaných súťaží. Plánujete aj študentské zadania prihlasovať do súťaží?
KB: Dôležité bude pre nás konktrétne zadanie, ak to bude zároveň aj plánovaná súťaž je to plus.
MH: Aj naše prvé zadanie (kúpele Grossling) by malo mať presah do architektonickej súťaže.


Prečo, by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
MF: Zadanie a spôsob komunikácie by mohli byť zaujímavé.
MH: Lebo myslím, že sme v pohode. :)
KB: Zadania a prístup.


Čo by ste robili ak by ste neboli architektmi?
MF: Biotech.
MH: Niečo medzi športovým a IT analytikom.
KB:
Nerozmýšľam nad tým.