Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Peter Humaj patrí k tým osobnostiam na fakulte, ktoré prispeli k založeniu študijného programu Dizajn. V roku 2020 oslavuje dizajn svoje 30-ročné pôsobenie na fakulte a rovnako sa dostal aj do názvu Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Zakladateľ Peter Humaj sa pridal ku kolegom a tiež si založil vertikálny ateliér.



Zdroj: P. Humaj


Ste zakladateľom odboru Dizajn, ktorý oslavuje svoje 30-ročné pôsobenie na fakulte. Dokonca sa dizajn dostal aj do oficiálneho názvu fakulty a premenoval ju na Fakultu architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Aká bola vaša vtedajšia motivácia k založeniu tohto odboru?

PH: Priemyselný dizajn sa dlho študoval na Slovensku len na VŠVU. V prelomovom období konca osemdesiatych rokov minulého storočia, od akademického roku 1986/87, sa študoval aj na Medziodborovom štúdiu dizajnu na SjF SVŠT v Bratislave. Väčšina pedagógov boli absolventi dizajnu z umeleckých vysokých škôl. Pri premene SVŠT na STU v roku 1990 nastala jedinečná príležitosť pozdvihnúť význam dizajnu, zdôrazniť aj umelecký rozmer dizajnu a vytvoriť podmienky na kvalitné štúdium dizajnu na univerzite technického typu, keďže technické prostredie s dizajnom úzko súvisí a môže pripraviť do praxe konkurencieschopných absolventov. V marci 1990 som oslovil s konceptom založenia nového samostatného študijného odboru vtedajšieho ministra školstva. Zásadne sa menili spoločensko-politické aj ekonomické a hospodárske vzťahy. Na situáciu reagovalo aj nové vedenie STU a pri kreovaní koncepcie STU, a konkrétne FA, sa podarilo na jeseň v roku 1990 vytvoriť novú, samostatnú katedru a začať výučbu. Zabezpečovali ju pedagógovia z bývalého medziodborového štúdia, ako aj pedagógovia z FA, ktorí mali blízko k dizajnu. V roku 1991 vznikol na FA samostatný študijný odbor Priemyselný dizajn. Zachovali sa dobré vzťahy s pedagógmi zo SjF a predmetová skladbanového odboru bola na prostredie FA naviazaná pomerne voľne; vtedajšie vedenie FA v celku ústretovo pristupovalo k našim potrebám a zabezpečeniu štúdia dizajnu na technickej univerzite. STU bola prvá technická univerzita na Slovensku, na ktorej bolo možné študovať dizajn. Od začiatku bolo štúdium šesťročné. S odstupom času sa dá skonštatovať, že založenie odboru priemyselný dizajn na STU bol pre rozvoj dizajnu krok správnym smerom. Ďalšie smerovanie a budúcnosť výučby dizajnu na FAD sa dnes už kreuje a bude sa zrejme odlišovať od obdobia 1990 - 2020. Vždy záleží na ľuďoch, ktorí prevezmú štafetu.

 
Zdroj: P. Humaj

Za týchto posledných 30 rokov sa veľa zmenilo. Technológie, presahy s umením, nové dizajnérske odvetvia a stratégie. Kde vidíte dizajn o ďalších 30 rokov?

PH: Naozaj sa naše bežné exteriérové, ale i interiérové prostredie vyvíja k vyššej technickej estetike. To má veľmi pozitívny vplyv na potrebu obklopiť sa kvalitným dizajnom. Enormne narástla dostupnosť tovarov. No na druhej strane sa začala formovať chladná, neosobná „harmónia“ priemyselnej presnosti. Ťažko povedať, dokedy bude tento trend pokračovať. Nebude (nebolo už skôr) treba „šliapnuť na brzdu“? Pochopiteľne, v ateliérových zadaniach formulujem témy v horizonte kratšom ako tridsať rokov. Študenti sa tak s väčším prehľadom môžu zorientovať v enormnom množstve informácií, nových technológií, materiálov a v rôznych oblastiach dizajnu. Futuristické vízie môžu uplatniť v predmete Experimentálny dizajn. Super rýchly vývoj odkrýva budúcnosť najmä virtuálnych možností navrhovania. Prirodzená ľudská zvedavosť a schopnosti vylepšovať svoje prostredie nás pobádajú k novým riešeniam, ktoré nie vždy korešpondujú s našimi skutočnými potrebami. Pokiaľ ide o dizajn vo všeobecnosti, je napríklad možné, že sa vyčlení určitá skupina ľudí, ktorí si budú realitu môcť naozaj rozšíriť nielen ako atrakciu alebo ako pracovnú metódu, ale v spojení s ML (Machine Learning) budú žiť v rozšírenej realite. V takomto zásadne novom prostredí vzniknú nové potreby, aj nové dizajnérske odvetvia a nové produkty, ktoré budú virtuálne, alebo skôr hybridné.

 

Svojich študentov vediete k pochopeniu produktu a jeho podstate. Sám ste autorom mnohých produktov, ktoré boli navrhnuté vďaka veľkému technickému a strojárenskému poznaniu. Aké parametre má podľa vás dobrý produkt a jeho dizajn?  

PH: Pohľad na dizajn sa mení a vyvíja s dobou. Dobrý produkt musí byť zrozumiteľný. Pravidlá a zásady, ktoré v desiatich bodoch sformuloval v druhej polovici 20. storočia Dieter Rams, jeden z najlepších dizajnérov tých čias, sú zatiaľ stále platné. V tomto „desatore“ dobrého dizajnu sú zhrnuté skoro všetky podstatné vlastnosti kvalitného dizajnu. Tu by som si dovolil doplniť aj jedenástu zásadu dizajnu, a tá by mohla byť, že dobrý dizajn je primerane dostupný. Lebo bez toho sa stáva dobrý dizajn len záležitosťou elít. Napríklad zásada, že dobrý dizajn je nenápadný, už celkom neplatí. Bez určitej vyzývavosti je dnes produkt ťažšie predajný. Zašlo to až tak ďaleko, že mnohé produkty už môžeme zaradiť do sféry pop-dizajnu. Dieter Rahms ďalej hovorí o estetike, avšak obsah tohto pojmu sa za niekoľko desaťročí dosť zásadne zmenil. Každý vníma alebo si vysvetľuje pojmy krása, estetika, inak, aj napriek určitým skupinovým preferenciám. Kategória estetiky je veľmi subjektívna, pre mnohých veľmi náročná, až neuchopiteľná. Dizajnér musí vedieť nájsť hranice, aby technicky dokonalý a spoľahlivý výrobok nebol „esteticky preťažený“, no aby prinášal aspoň trochu emócií.



Zdroj: P. Humaj, práca študenta M. Zbončáka

Na vedeckej konferencii TransTechDesign - transfer technológií ste vystúpili s príspevkom Umelá inteligencia a dizajn. Účastníkov ste zaviedli do problematiky robotických zariadení a etiky využívania. Ako vnímate robotiku dnes?

PH: Mám pocit, že o robotike sa dnes menej hovorí v populárno-vedeckej rovine. Aj študenti stratili záujem o túto tému, čo je veľká škoda. Robotika v sebe spája veľa vedeckých, technických, ale i humanitných odborov. Za posledné roky robotika dosiahla vyššiu autonómnosť svojich produktov. Humanoidná vetva robotiky zaznamenala veľký úspech, keď robotka Sophia dostala občianstvo. Môže sa to zdať úsmevné, no aj to je cesta, ako spopularizovať robotiku, ktorá je, podobne ako dizajn, multidisciplinárna. To nás (môj ateliér) v nedávnej minulosti spojilo do úspešnej spolupráce s FEI STU. Naši študenti by mali nájsť odvahu riešiť aj väčšie, náročnejšie výzvy a mohli by venovať robotike viac pozornosti, pretože sa rýchlo rozvíja a nachádza široké uplatnenie. Bolo by škoda, keby sa rozvíjala len technická stránka a dizajn by zaostával.

 

Vašou témou vertikálneho ateliéru je ručný pohon. Prečo a čo od tejto témy a študentov očakávate?

PH: Je to reakcia na pretlak elektroniky, ktorá sa stala tak trochu fetišom súčasnosti. No mali by sme mať na pamäti, že naša civilizácia napriek formálnej sile a úspešnosti môže niekedy naraziť, a už aj naráža, na limity. Aby sme mohli ako-tak prežiť aj menší kolaps, mali by sme vedieť existovať aj v krízových momentoch prípadného nedostatku. Tému môžeme chápať aj ako návrat k osvedčeným spôsobom pohonu nástrojov, pomôcok zo zlatého obdobia priemyselnej revolúcie, ale v novej, prepracovanej podobe. Je to zároveň akademický experiment, pokus, ako aspoň čiastočne eliminovať spotrebu energií a prispieť k tvorbe ekologicky nenáročných produktov a zdravého životného prostredia. Napríklad mechanické hodinky sú určite ekologickejšie ako „kvarcky“, ktoré sú bez batérie nefunkčné a stanú sa odpadom. Všetci dobre vieme, aké enviromentálne záťaže a katastrofy spôsobuje o.i. aj elektronický odpad. Taktiež som chcel, aby študenti využili v dizajnérskom navrhovaní vedomosti z mechaniky a príbuzných odborov, ktoré sú im prednášané. Výsledky tohtoročného zimného prieskumu určite niečo zaujímavé napovedia...


Zdroj: P. Humaj, práca študentky E. Krahulcovej

Obľúbený dizajnér, produkt.

PH: Svet predmetov, produktov je mimoriadne, ba až neskutočne pestrý a bohatý. Vybrať jedného dizajnéra a produkt je nemožné. Chápem hmotný svet ako fascinujúci prienik a stretávanie sa rôznych objektov od množstva tvorcov a spolutvorcov z rôznych kultúrnych prostredí, v rôznych časo-priestorových súvislostiach. Za veľmi originálny považujem v čase vzniku napríklad bionický dizajn Luigiho Colaniho, ale vážim si aj veľa iných skvelých tvorcov, ktorých zoznam by bol dosť dlhý. A obľúbený produkt? Pozrite si stránku www.designuine.com. Možno tam nájdete odpoveď.