Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Ambíciou nášho „dreveného ateliéru“ je výskum a širokospektrálne využitie dreva v architektonickej tvorbe. Chceme mu dať viac priestoru a naučiť študentov lepšie s ním pracovať. Nielen preto, že je to dnes už technologicky možné, alebo preto, že nás do toho tlačia globálne environmentálne problémy. Chceme s ním pracovať, lebo ponúka „obnoviteľný“ potenciál novej estetiky v architektonickej tvorbe.


Ako vzniklo spojenie vás ako vedúcich vertikálneho ateliéru?
TV: Sme dlhoroční kolegovia z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, zdieľame spoločnú kanceláriu a participovali sme spolu na viacerých fakultných či univerzitných projektoch a zadaniach. Ale najdôležitejšie je asi to, že na väčšinu problémov v architektúre máme podobný názor.
LŠ:V našich ateliéroch sme so študentami riešili podobné témy už predtým ako sme sa spojili do vertikálneho ateliéru. Myslím, že sa odborne dopĺňame. Tibor sa venuje aplikácii drevených konštrukcií v architektúre skôr v praktickom slova zmysle a ja som sa vždy venoval téme udržateľnosti, jej širším súvislostiam a presahom mimo odbor architektúry.


Zdroj: VA Šíp Varga 

Je vaša architektonická tvorba len ako pedagogická činnosť na Fakulte architektúry STU alebo aj v profesnom živote?
TV: Architektúre v praxi sa venujem od skončenia štúdia na FA dodnes. Tematicky je moja architektonická prax rôznorodá, prevládajú v nej rezidenčné zadania.
LŠ: Ja architektúru rád navrhujem, rád ju študujem a píšem o nej, rád ju učím. Od ukončenia štúdií sa tejto kombinácie držím, dáva mi to takto zmysel. Okrem pedagogiky pôsobím v ateliéri, ktorý sme založili spolu s dvoma mojimi spolužiakmi z fakulty. Robím urbanizmus, architektúru, interiéry a ak sa to v danom čase dá všetko stíhať, tak aj súťažím.

Z vášho pohľadu ako vnímate zavedenie vertikálnych ateliérov na FA STU?
LŠ: Ja osobne to vnímam pozitívne. Spolu s niekoľkými kolegami z fakulty, vrátane troch súčasných prodekanov, sme si niekedy v roku 2014 založili takú malú pracovnú skupinu, ktorú sme nazvali Fakt! V rámci nej sme premýšľali nad možnosťami zlepšenia fungovania fakulty. Na zmenu fungovania ateliérov sme potom apelovali pred akademickou obcou na Konferencii učiteľov v roku 2015. Naše koncepcie boli vtedy publikované v časopise ILFA pod názvom „Vízia v kríze“.


rd3a, Rodinný dom v Rusovciach, 2019. Autor: Tibor Varga


Na čo sa môžu študenti tešiť, respektíve aké zameranie vertikálneho ateliéru u vás nájdu?
LŠ / TV: Ambíciou nášho „dreveného ateliéru“ je výskum a širokospektrálne využitie dreva v architektonickej tvorbe. Chceme mu dať viac priestoru a naučiť študentov lepšie s ním pracovať. Nielen preto, že je to dnes už technologicky možné, alebo preto, že nás do toho tlačia globálne environmentálne problémy. Chceme s ním pracovať, lebo ponúka „obnoviteľný“ potenciál novej estetiky v architektonickej tvorbe.

ÚEEA, na ktorom obaja pôsobíte bude ťažiskovým bodom pre ateliér alebo môžu študenti očakávať aj presahy v oblasti urbanizmu a plánovania?
LŠ / TV: Presahy tu iste budú, ale urbanistickým projektom by sme to nenazývali. Aktuálne máme v ateliéri zadanie, ktoré rieši pomerne veľký súbor viacerých obytných budov a (polo)verejných priestorov medzi nimi. Riešenie areálu tejto veľkosti napriek tomu nepovažujeme za „urbanizmus“ v pravom slova zmysle. Medzi architektonickou a urbanistickou štúdiou je rozdiel, najmä v metodike práce. U nás v ateliéri „ten veľký urbanizmus“ robiť nebudeme.


Pavilón sektov Hubert. Architektonická štúdia, 2017. Autor: Lukáš Šíp


Ako pedagógovia, kde vidíte uplatnenie študentov po absolvovaní vášho ateliéru?
TV: V poslednom období zaznamenávame rýchly vývoj v oblasti drevostavieb, nielen pri rodinných domoch, ale aj pri bytových, administratívnych, športovo-relaxačných a iných stavbách. Podiel drevených konštrukcií v stavebníctve sa zvyšuje. Výrazne napreduje aj vývoj a výskum pri výškových drevostavbách. Drevená konštrukcia sa stane bežným stavebným artiklom, podobným akým je dnes betón či tehla. Stavebníci vytvoria dopyt po tomto type stavieb a následne tlak na zmenu legislatívy. Chceme našich študentov začať na tento scenár pripravovať.
LŠ: Náš ateliér nie je zameraný výlučne na použitie dreva v architektúre; venujeme sa udržateľnej architektúre komplexne. Nakoniec, tak sme na to boli zvyknutí na ÚEEA vždy. Nechceme študentom zužovať odborné zameranie, ale naopak, rozšíriť im „portfólio“ o nové formy a metódy architektonického navrhovania. Snáď sa im budú potom venovať vo vlastnej praxi.


Amfiteáter Detva. Architektonická štúdia - študentský projekt, 2020. Autorky: Lucia Hrdlovičová - Romana Horská 


Prečo by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
LŠ / TV: Pretože si u nás môžu nakresliť jeden pekný dom, ktorého architektonický výraz bude definovaný súčasnými, modernými drevenými konštrukciami, a popri tom sa dozvedieť niečo o stavebnotechnických vlastnostiach týchto konštrukcií, či udržateľnej architektúre všeobecne.

Čo by ste robili ak by ste nepôsobili na FA STU?
TV: Pravdepodobne by som sa vo väčšej miere venoval architektonickej praxi.
LŠ: Architektúru.