Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Mgr. art. Miroslav Truban
 : Digitálne dizajnérske nástroje v automobilovom priemysle
 : doc. Ing. Peter Oláh, ArtD.

Dizajn vždy reflektoval súčasnosť, inovácie a nové technológie. Nové digitálne
technológie narúšania reality majú potenciál nie len osviežiť výslednú prezentáciu diela, ale
aj výrazne ovplyvniť metodiku navrhovania. Tento potenciál však stále obsahuje mnoho
neprebádaného. Spôsob, akým využiť túto technológiu v dizajnérskom procese si vyžaduje
získanie hlbších vedeckých poznatkov, silne podložených praktickými skúsenosťami
z prípadových štúdií. Aplikácia na konkrétny odbor, a teda dizajn interiéru automobilu by
mohla priniesť konkrétne, použiteľné výsledky. Mám nádej, že zahrnutie technológií
zmiešanej reality do procesu navrhovania interiéru automobilu by mohlo
znamenať merateľný kladný prínos pre oddelenia interiérového dizajnu automobilovej
spoločnosti, či už hovoríme o časovej alebo materiálovej náročnosti tohto komplexného
procesu navrhovania.

Technológie zmiešanej reality poskytujú veľkú flexibilitu využitia. Preto sa
domnievam, že táto technológia by mohla mať pozitívny vplyv na celý proces navrhovania
a to už od jeho veľmi skorých začiatkov. Overovať si navrhnuté priestorové riešenia už od
prvotných návrhov by mohol mať značný význam najmä pre študentov v akademickom
prostredí, kde je riziko tvorby v disproporcii. Pri navrhovaní nového sektoru autonómnych
vozidiel však vidím význam aj pri profesionálnom sektore, keďže sa tu môžu vyskytnúť nové
priestorové riešenia interiéru vozidla. Zobrazením návrhov celého interiéru, či jeho častí v
zmiešanej realite by sa tak mohla naskytnúť dizajnérom, či už profesionálnym alebo
budúcim, možnosť kontroly prvotných návrhov priamo v mierke a reálnom kontexte. To by
mohlo prispieť k rýchlejším operatívnym zmenám v návrhoch, ba i pomôcť k vytvoreniu
odvážnejších tvarových riešení.

Dematerializácia dizajnu a stále väčší záujem o dizajn komplexného zážitku, prináša
potrebu nesústrediť sa “len“ na dizajn základných objemov a tvaroslovia v interiéri vozidla,
avšak zamerať sa aj na funkcionalitu a následný celkový zážitok. Ten môže byť dosiahnutý
kombináciou viacerých faktorov, a to tvarovým riešením, spojeným s navrhnutím
funkcionality jednotlivých prvkov, čo je často vo fyzickom (ba nebodaj 1:1) prevedení
náročné, a pri experimentovaní s nekonvenčnými návrhmi aj diskutabilné. Celkový zážitok
v interiéri vozidla je tiež tvorený svetelnými podmienkami, prostredím, v ktorom sa celé
vozidlo nachádza (jazda, či státie..) ako aj následným dizajnom užívateľského rozhrania.
Prezentácia vo VR by mohla tak posunúť proces navrhovania za hranice dizajnu interiéru
vozidla priamo k dizajnu výsledného zážitku (Experience Design). Využitie digitálneho média
na prototypovanie a prezentáciu by mohlo znamenať výrazný pozitívny dopad najmä na
proces navrhovania a výstupy.
študentov, ktorí sú často v semestrálnych projektoch materiálovo, technologicky a časovo
limitovaní a tak dosiahnutie funkčného prototypu takej hodnovernosti je pre nich nemožné.
Okrem Virtuálnej reality by sa simulátor mohol využiť aj v kombinácii s Augmentovanou
realitou, kde vidím potenciál možnosti zamerania sa na dizajn fragmentov automobilu,
s dosiahnutím užitočného procesu kontroly kompatibility objemov novovytvoreného objektu /
detailu, v kontexte celého interiéru vozidla. Prostredníctvom AR je možné zasiahnuť aj do
kontroly grafického rozhrania odohrávajúceho sa na displayoch prípadne priestorových
hologramov ako technológii ktorej presahy možno očakávať v budúcnosti čím ďalej tým viac.

Problém č.1:

V aktuálnom období sa potenciál Virtuálnej reality v automobilovom priemysle využíva na
kontrolné procesy a simulácie užívateľských rozhraní. Často sú v štruktúre firmy
obsluhované tieto technológie inžinierskymi zároveň programátorskými profesiami.

Problém č.2:
Na potenciál využitia technológii zmiešanej reality v akademickom prostredí sa vieme pozrieť
z viacerých uhlov. Študentov môže využívanie tejto technológie odbremeniť od vytvárania
fyzických prototypov ako aj ovplyvniť ich kreatívne procesy. Akým spôsobom by sa dala táto
technológia začleniť do metodológie výučby praktických predmetov študentov (zadania v
oblasti transport dizajnu) je ďaľšou otázkou.