Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Mgr. art. Wanda Borysko
 : Interakcia človeka a dreva
 : doc. Ing. V. Kotradyová, PhD.

Téma interakcie človeka a dreva vznikla v rámci výskumného projektu APVV pod vedením doc. Veroniky Kotradyovej. Projekt pokrýva viacero aspektov zo širokej problematiky vzťahu človeka a materiálu. Odráža sa od skutočnosti, že drevo výrazne vplýva na zmyslovú interakciu človeka s prostredím, ktoré ho obklopuje. 

V teoretickej časti projekt pojednáva o fenoméne sociálno-kultúrnej interakcie človeka a dreva. Vzhľad, či dizajn výrobkov hovorí svojou "znakovou rečou", podmienenou spoločnosťou. Prostredie a jeho prvky sú elementami vzťahov, pri ktorých stojí na druhej strane človek, ktorý s vecami, rovnako s výrobnými procesmi, ktoré ich tvoria, pociťuje prepojenie. Potenciál dreva a iných prírodných materiálov pri konštruovaní seba-identifikácie má svoje pevné miesto v dejinách ako aj v budúcnosti. V čom môže byť prínosné skúmanie vzťahu človeka a dreva v kontexte experimentalného prostredia? Teoretická základňa pri spracovávaní témy berie do úvahy tiež tri spoločenské aspekty: 

sociálny a kultúrny 

  • Materiálna stránka nášho životného prostredia formuje naše kognitívne dispozície, predstavy a ašpirácie. Priestorové štruktúry nachádzajú svoj odraz v spoločenskej praxi [Marina Löw, 2008] 
  • Moderným spôsobom používané drevo sa stáva kultúrnym pojivom spájajúcim minulosť so súčasnosťou

ekologický 

  • Udržateľné projektovanie je komplexným pohľadom, činnosťou ktorej cieľom je integrácia, uchovávanie rovnováhy medzi činiteľmi prostredia, spoločnosti a ekonomiky
  • Vysoký rozvojový potenciál dreva ako moderného stavebného materiálu z obnoviteľných zdrojov dáva možnosť prepojiť ekologické riešenia s výnimočnými estetickými hodnotami

ekonomický 

  • Zanikanie a nový rozvoj drevených technológií 
  • Dlhá tradícia dreva ako stavebného materiálu, dobre rozvinutá podnikateľská sieť, možnosti lokálnej výroby, a podobne. Rozvíjanie inovatívneho a udržateľného navrhovania

Praktická časť práce súvisí s realizovaným projektom pozorovateľne vtáctva Duna, na Hrušovskej zdrži, pri Kalinkove. Hlavným materiálnym výstupom je náučný chodník v prírode, ktorý sa nachádza v blízkosti experimentálnej budovy a priamo dopĺňa jej účel. Vyjadruje tiež potenciál regiónu v oblasti ekoturizmu a dôležitosť ochrany prírody v okolí chráneného vtáčieho územia. Potvrdzuje teoretické východiská o prepojení prírody, prírodných materiálov a mentálneho a zmyslového nastavenia človeka.

Pridruženým cieľom projektu je zviditeľnenie pozorovania prírody ako oblasti ekoturizmu s potenciálom pre okolie Bratislavy. Chodník pozostáva z informačných tabúľ, malých informačných spotov a web stránky.    

Cieľovou skupinou projektu je široká verejnosť všetkých vekových skupín, navštevujúca dunajskú hrádzu vo voľnom čase za účelom rôznorodého oddychu. Najviac môže park osloviť peších turistov a cykloturistov, vodákov alebo jazdcov na koni. Zatraktívnenie tejto rekreačnej zóny zahraničným turistom a domácemu obyvateľstvu, rodinám s deťmi a mládeži vo voľnom čase je úplne prirodzené. Z pilotného testovania, ktoré bolo fyzickou súčasťou chodníka, vyplynulo, že verejnosť by privítala, keby v jej okolí bolo viac informácií o možnostiach pozorovania prírody, o vodnom vtáctve, živote vo vode či o hmyze, ako aj o lužnom lese ako takom. Návštevníci získavajú cez kontakt s tabuľami z prírodného materiálu informácie o priesore, ktorý ich obklopuje, o jeho faune a flóre. Výsledkom tejto kombinácie intelektuálnych a zmyslových procesov je ovplyvňovanie pocitu identifikácie s regiónom, v ktorom sa nachádzajú.

Odborným garantom v prírodovednej oblasti je Ján Dobšovič z agentúry Watching, ktorý spolupracoval aj na vytvorení pozorovateľne vtáctva DUNA a vďaka jeho prepojeniu na ďalšie ochranárske subjekty je možné vytvoriť náučný chodník s relevantnými informáciami.