Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Ing. arch. Miriam Butková
 : Komunitné centrá
 : doc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD.

Zvýšený dopyt po komunitnom zbližovaní môže byť spôsobený presýtením virtuálnym digitalizovaným
svetom. Tieto tendencie vedú k zvýšeniu požiadaviek aj na architektúru. Na Slovensku ale aj v
Čechách môžeme registrovať nové projekty, mestské zásahy, nové kultúrno-spoločenské projekty,
úspešné konverzie objektov či realizácie komunitných centier, ktoré môžeme zhrnúť pod pojem
komunitná architektúra. Prostredníctvom analýz úspešných projektov, ale aj hodnotením stavu
súčasných sopločensko-kultúrnych zariadení je možné definovať opakujúce sa vzory úspešných a
chybných riešení. Objasnenie základných pojmov, skúmanie kritických faktorov súčasných
komunitných zariadení a pozitívnych príkladov riešení patrí medzi parciálne ciele dizertačnej práce,
vďaka ktorým budú formulované základné metodické postupy pri tvorbe komunitných centier.
Súčasťou výskumu komunitných centier je vytvorenie modelového dotazníku, ktorého cieľom bolo
identifikovať kritické faktory existujúcich spoločensko-kultúrnych zariadení ako lokalita, veľkosť,
dostupnosť, program, vybavenie, prevádzka, technický stav, bezbariérovosť/ univerzálnosť. Dotazník
bol testovaný na vybraných zariadeniach a v závere poskytuje náhľad na možné problémy súčasných
zariadení pre komunity. Pre ďalší výskum bude dotazník rozšírený o nové kategórie, vychádzajúce zo
zistení po evaluácii a aplikovaný na novú skupinu zariadení.
V ďalšej fáze výskumu budú analyzované pozitívne príklady z praxe, modelové riešenia a overovacie
štúdie.
Aj napriek tomu, že v rámci typológie, nie je pojem komunitné centrum na Slovensku veľmi zaužívaný
a jasne zadefinovaný, prostredníctvom analýz rôznych úspešných realizácií môžeme pozorovať jeho
funkčný širokospektrálny záber a komplexnosť. Komunitná architektúra okrem samostatných
novovytvorených architektonických objektov zahŕňa aj koncepty, pri ktorých boli staré objekty s
pôvodne iným určením adaptované pre funkciu KC, alebo aj také, kedy bola funkcia komunitného
centra vložená do časti priestorov objektu, ako napríklad parter obytných budov či budov verejnej
správy. Pre potreby tejto práce je KC vnímané ako architektonický objekt, alebo jeho funkčný celok
bez ohľadu na to, či ide o novostavbu alebo adaptovaný objekt. Je však dôležité nezabudnúť na
neobmedzený potenciál komunitnej architektúry a jej rozsah od malých pouličných zásahov a
aktivizovanie komunity (angl. street hacking, placemaking), cez pavilónové a sezónne riešenia až po
veľké architektonicko-urbanistické koncepty.
Dizertačná práca spracováva aktuálnu tému komunity a odpovede architektúry na potrebu človeka
opäť nadväzovať skutočné (nie virtuálne) kontakty. Práve preto je postavenie komunít v návrhovom
procese veľmi dôležité, rovnako ako schopnosť architektúry reagovať na jej potreby. Tak ako hovorí aj
Ben Watson (výkonný kreatívny riaditeľ Herman Mille): „Všetko sa stáva všade prístupné – vo
fyzickom ale aj virtuálnom svete – čoraz viac ľudí bude reagovať na dizajn, ktorý poskytuje premenlivé
prispôsobivé prostredie pre individuálny prejav a adaptabilitu. Inými slovami, dizajn bude čoraz menej
o tom čo si viete z neho vziať, a viac o tom, čo Vám tento dizajn ponúka v priebehu celého života.“
(fastcompany.com, 2019)
Práca má za cieľ zvýšiť povedomie o koncepte komunitného centra či už ako náplni obnovených
objektov alebo ako novej hybridnej občianskej vybavenosti s prihliadnutím na komunitu a komunitný
rozvoj.