Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Michal Milan Harminc (1869-1964)
Príbeh nestora slovenskej architektúry

Vernisáž výstavy: 30. Septembra 2015 o 16.00 hod.
Výstavná sieň Múzea Janka Kráľa,
Námestie Osloboditeľov 31, Liptovský Mikuláš
Výstava potrvá:
30. 9. 2015 – 8. 11. 2015

M.M.Harminc - výstava

Kurátori výstavy:
Jana Pohaničová a Matúš Dulla
Autori textov a konceptu výstavy:
Jana Pohaničová a Matúš Dulla

Fotografie:
Matej Kováč
Grafický dizajn:
Braňo Gajdoš a A21 – štúdio pekného grafického dizajnu, Bratislava

Katalóg k výstave autorsky zostavila:
Jana Pohaničová, vydalo TRIO Publishing Bratislava v spolupráci s FA STU v Bratislave

Realizátori projektu:
Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši
Mesto Liptovský Mikuláš
Fakulta architektúry STU v Bratislave
TRIO Publishing

Charakteristika výstavy:
Architekt dvoch storočí či bravúrny eklektik s nesmierne širokou štýlovou a typologickou škálou tvorby – aj takto možno charakterizovať dielo Michala Milana Harminca (1869-1964), jedného z nestorov slovenskej architektúry, v ktorého tvorbe sa snúbi dedičstvo historických slohov a podnety moderny i funkcionalizmu zároveň. Impozantných takmer 300 realizovaných stavieb na území bývalého Rakúsko – Uhorska, neskôr Československa (dnes Slovenská republika) či na pôde nástupníckych štátov –  v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine ho v rokoch 1887 – 1951 zároveň právom zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore.

Výber lokalít pre inštaláciu mapuje Harmincovu životná púť, ktorá začala pred 146. rokmi v Kulpíne (Srbsko), prvú stavebnú kanceláriu si založil v Budapešti (1897 – 1916) a odtiaľ prišiel až na Slovensko. Tu sa natrvalo usadil po roku 1916. Stavebnú kanceláriu si najskôr otvoril v Liptovskom Sv. Mikuláši (1916 – 1918), po prvej svetovej vojne krátko pôsobil i v Novom Smokovci (1919 – 1922). Od roku 1922 žil a tvoril v Bratislave.

Architekta k Liptovskému Mikulášu i okolitému kraju viažu viaceré diela – Stodolova vila, Pazeríniho vila či Lackova vila v Liptovskom Mikuláši, továreň Lackovcov a Pálkovcov v Liptovskom Mikuláši, ale aj impozantné Szontághovo sanatórium v Novom Smokovci, pri zrode ktorého stál mikulášsky garbiar, továrnik a mecén Peter Hupka.