Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Mgr. art. Zuzana Waszcuková
 : Metodológia vzdelávania v oblasti dizajnu
 : doc. Ing. B. Jelenčík, ArtD.

KONTEXT 

„Dizajn výrobkov tak ako každá iná sféra ľudskej činnosti neexistuje vo vákuu. Vstrebáva spoločenské tendencie, reflektuje technologické, ekonomické a politické zmeny.“ (Lipková 2013). Dejiny postindustriálnej spoločnosti poukazujú na proces štrukturálnych zmien, ktoré nastali v priemyselnej spoločnosti a vyústili do vzniku spoločnosti založenej na poznatkoch, službách a technologických inováciách. V súčasnosti je ešte stále v procese rozsiahla ekonomická a kultúrna transformácia spoločnosti – z priemyselnej na kreatívnu. Kreativita, inovácie a schopnosť kriticky myslieť sa považujú dnes za konkurenčné výhody na trhu, čím dizajnérska profesia získava výrazne na kredibilite. Hovorí sa o vzniku novej ekonomickej paradigmy, tzv. „kreatívnej ekonomiky“, zjednodušene „ekonomika ideí“ strieda „ekonomiku vecí“. Komoditou sa stali i „odborné vedomosti“.

 

DIZAJN NA STU V BRATISLAVE 

Odbor dizajn na STU v Bratislave, resp. ešte SVŠT, vznikal v 80-tych rokoch 20.storočia v kontexte „ekonomiky vecí“ špecificky podfarbenej vtedajším politickým režimom a profil absolventa medziodborového štúdia Priemyselný design strojárskych výrobkov bol skutočne podmienený dopytom vtedajšieho výrobného sektoru. Už 90-te roky priniesli výrazné zmeny, nielen v kontexte vývoja spoločnosti. Nežná revolúcia otvorila dvere slobodnejšiemu podnikaniu a výučba dizajnu sa presunom zo SjF na FA STU postupne preorientovala na dizajn výrobkov vyučovaný skôr v kontexte experimentálneho dizajnu a užitého umenia. Dnes prináša profilácia mladých absolventov ďalšie výzvy. Pomer konštrukčno-inžinierskych (a) a kreatívnych predmetov (b) bol v minulosti v študijných programoch na SjF 55,5% (a) : 28,7% (b), čerstvo po presune na FA STU 40,6% (a) : 47,6% (b) a dnešné skoré sa pohybuje niekde pri 8,3 % (a) : 79 % (b)*. V tomto kontexte je pozoruhodné, že posledná akreditácia odboru (2015) priniesla jednu rozhodne zaujímavú a azda nepatrnú zmenu názvu predmetu hlavného ateliéru – z Ateliér dizajnu výrobkov na Ateliér priemyselného dizajnu. S novou akreditáciou by bolo preto myslím potrebné položiť si otázku: „Quo vadis Ústav dizajnu?“ 
Vzhľadom na naše priemyselné korene a kontext technickej univerzity by bolo myslím a priori nemúdre opomenúť tieto súvislosti, no domnievam sa, že fundamentálnejšia pre ďalšie smerovanie výučby by sa mohla javiť celková rozprava o tom, kým je dizajnér v 21. storočí a aký profil absolventa je pre spoločnosť v súčasnosti a blízkej budúcnosti potrebný. Otvoreným príspevkom do diskusie je i môj dizertačný výskum, v rámci ktorého som oslovila nielen našich absolventov (Mgr. art. 2008-2019), s cieľom získať spätnú väzbu na minulé výučbové vzorce a tipy zo súčasnej praxe, ale aj vysokoškolských pedagógov dizajnu krajín V4. Formou kvalitatívnych dotazníkov či rozhovorov a rozsiahlou rešeršou v oblasti edukácie mladých dizajnérov sa kúsok po kúsku snažím vyskladať pestrofarebný obraz „moderného absolventa“. Bolo by naivné myslieť si, že existuje iba jedna správna kompozícia, preto budem nesmierne rada ak moja práca podnieti diskusiu.  

 

SÚČASNÉ TRENDY VO VZDELÁVANÍ DIZAJNÉROV

V oblasti metodológie v dizajne sa ponúkajú minimálne dve cesty bádania – racionálny a action-centric model. Širšej verejnosti sú známe pod populárnym pojmami „thinkers“ a „doers“, t.j. dizajnéri „čo viac premýšľajú“ a „tí čo hneď konajú“. Súčasné trendy v oblasti edukácie silne rozvíjajú a podporujú najmä vetvu action-centric, ktorá stavia na empirizme. Nečudo, veď slovo zážitok sa intenzívne skloňuje už niekoľko desaťročí. Kontext vedomostnej spoločnosti však celkovo razí cestu racia a prax je aj tak niekde na pomedzí týchto prístupov. Rakúsky vedec a filozof K.P. Liessmann upozorňuje na povrchnosť vzdelania, ktoré sa podľa jeho slov dnes degradovalo na úroveň „imidžu“. Nabáda k rozvoju všeobecného vnútorného poznania a upozorňuje na novovzniknutý fenomén tzv. „externého poznania“, t.j. že potrebnú informáciu dnes človek vraj nemusí vedieť, stačí „keď vie, kde ju má nájsť.“ 

PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE A MEDZINÁRODNÉ SPOLUPRÁCE

Vďaka tvorivej kooperácii pedagógov Ústavu dizajnu sa v rámci projektu podarilo zrealizovať viacero prípadových štúdií. Z "racionálnej vetvy" sme spolu s kolegyňami Mgr.art. Zuzanou Turlíkovou, ArtD. a MA Vandou Gábrišovou testovali na Ateliérových seminároch napr. metodológiu design thinking (DT), ktorá si za svoj primárny cieľ kladie rozvoj kritického myslenia a tvorivý proces značne systematizuje. Vďaka DT iniciatíve sa podarilo nadviazať spoluprácu s EUBA v Bratislave, FM UK v Bratislave a Hanze University v Groningene (NL). Action-centric prístup bol viac charakteristický pre predmet Stratégia navrhovania v priemyselnom dizajne, v rámci ktorého sme s Mgr.art. Martinom Balážom, ArtD. aplikovali aj medziodborovú spoluprácu so SjF a peer-learning. V tomto kontexte sa podarilo nadviazať aj medzinárodnú spoluprácu s D'Annunzio University v Pescare (IT). Po úspešných zahraničných prednáškach a workshopoch sa spolupráca rozvinula v podobe ateliérových zadaní dizajnu jácht.