Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Robiť domy moderné, nie módne či vyzývavo originálne. Harmonické, nie kontrastné. Byť vo vzťahu, nie v opozícii – takým sloganmi prezentuje svoje zásady dvojica špičkových architektov Martin Kusý a Pavel Paňák. Práve tie sa snažia prezentovať aj študentom Fakulty architektúry a dizajnu STU, na ktorej vedú vertikálny ateliér.


Na akých témach pracujú vaši študenti tento rok?
Kusý: Každý semester dávame študentom možnosť prihlásiť sa do súťaží, či už študentských alebo akýchkoľvek architektonických, a následne pracovať na úlohách pod našim vedením. Naši štvrtáci sa podieľajú na spoločnom zadaní školy, teda riešia preluku na Radlinského ulici. Jedna z našich tém je však vždy voľná – študent si môže vybrať, čo ho zaujíma. Môže to byť nejaké konkrétne miesto v meste, v ktorom napríklad vyrastal, alebo nejaký typologický či urbanistický problém.

Máte s voľnosťou pri výbere zadania dobré skúsenosti?
Kusý: Je to najobľúbenejšia téma, tú si študenti vyberajú najčastejšie. Vidno, že ich zaujíma, čo sa deje u nich doma.
Paňák: Keď robíte niečo, k čomu máte vzťah, vie to priniesť dobré výsledky. Ale ponúkame na spracovanie aj témy, ktoré pre zmenu zaujímajú nás. Tie voláme „ťažké miesta“, napríklad prezidentský palác a jeho neulapiteľné, nedefinovateľné slávnostné nádvorie. V rámci tejto témy doslova manipulujeme s prezidentským palácom. Za iné ťažké miesto považujeme záver Hviezdoslavovho námestia smerom na estakádu. Takýchto kľúčových mestských miest sa dá nájsť viac.
Kusý: Podobnú tému zadávame študentom už roky. Predtým sme sa, napríklad, venovali aj Istropolisu, chceli sme dokázať, že sa dá prestavať bez toho, aby sa musel demolovať. Témy si vyberáme si podľa aktuálnej situácie, ak započujeme okrajovo, že sa uvažuje o zbúraní nejakej významnej budovy. Dnes vieme, že je istým spôsobom ohrozená aj Matušíková Nová tržnica, skúsili sme do nej navrhnúť kunsthalle. V tomto semestri riešime budovu Najvyššieho súdu SR, sme v kontakte s Ministerstvom spravodlivosti SR, zadali sme študentom úlohu, čo by sa s ňou dalo urobiť.



foto: Denník N/T. Benedikovič


Zoberie si niekedy Metropolitný inštitút Bratislavy, alebo iná verejná inštitúcie návrhy, ktoré z týchto ateliérov vychádzajú?
Paňák: Nemáme takú skúsenosť.
Kusý: Mohlo by ich to zaujímať, ale nezaujíma ich to.

Jednou z veľkých tém vášho ateliéru je navrhovanie v limitoch a interpretácia možných obmedzení, reálnych aj fiktívnych. Čo môže takéto uvažovanie mladým architektom priniesť?
Kusý: Našim východiskovým postulátom sú normy a regulácie, predovšetkým však hľadanie tvorivých odpovedí na všetky možné obmedzenia. Takmer každá architektonická práca sa totiž deje za takýchto okolností. My tento aspekt nechceme ignorovať, naopak vidieť v ňom obrovský potenciál. Študenti majú byť vedení k uvedomeniu si paradoxnej skutočnosti, že limity inšpirujú k talentovanému a premyslenému umeniu.
Paňák: Ako príklad sme viackrát využili slovenskú ambasádu v Berlíne, ktorá stála na pozemku, kde bolo presne dané, aká môže byť budova stojaca na ňom široká, hlboká a vysoká. Objem stavby bol teda dopredu celkom presne určený, čo vždy podnecuje kreativitu. Nechceme sa pohybovať v rámci futuristických vzdušných zámkov.

Nechceli ste dať študentom naopak voľnú ruku s tým, že v praxi si obmedzení užijú aj tak dosť?
Kusý:  Mnohí kolegovia majú tento pedagogický prístup, ale my ideme na to opačne. Na reguláciu môžete reagovať rôznym spôsobom, nielen s ňou rátať, ale priamo z nej ťažiť! Študenti  sa k nám prihlásili preto, že si tieto naše zásady prečítali. Ak chcú lietať, vyberú si ateliér nejakého nášho kolegu. FAD rešpektuje pluralitu aj liberálnosť názorov.
Paňák: Práca v limitoch môže mať rôzne podoby. Napríklad Bratislava má veľmi starý územný plán, ktorého mnohé koeficienty sú dnes už nezmyselné, pretože boli formulované v úplne iných podmienkach. V takom prípade  vedieme študentov aj k premýšľaniu o ich zmysluplnosti.



Polyfunkčný dom "The Corner", foto: T. Manina


Aké ďalšie zásady by ste chceli študentov odovzdať?
Kusý:  Robiť domy moderné, nie módne. Aj v architektúre sa móda mení veľmi často, ale domy nemeníme tak často ako tričká. Projekty majú byť podľa nás harmonické. Nie sme za to, aby architekti naschvál stavali niečo, čo bude kontrastovať s prostredím. Chceme, aby architekt hľadal vzťah, kontext, harmóniu s okolím, ale aj sám v sebe. Aby bol v súlade so svojimi dielami, vo vzťahu nie v opozícii, sebavedomý, nie vyzývavo originálny. Mal by slúžiť architektúre nie sebe. Diela by mali byť hĺbavé, nie prvoplánové. V koncepte, v detaile aj v materiáli.

Sú to veľmi jednoduché zásady, ich aplikácia v praxi je však náročná. Mladí ľudia, majú často tendenciu vyniknúť, hoci aj kontrastnými, neharmonizujúcimi stavbami. Ako prijímajú vaše usmernenia?
Paňák: Je to samozrejme veľmi individuálne, nedá sa to hodnotiť paušálne. Niektorí študenti sú  vnímavejší, iní menej. Jednou podmienkou je istý predpoklad u študenta, jeho background, premýšľavosť, vzdelanie a rozhľad, druhou je naša schopnosť vedieť odhadnúť situáciu, viesť dialóg, dobre zargumentovať výhrady. Nestačí buchnúť po prstoch, keď sa zdá, že niekto ulietava, treba situáciu vedieť vysvetliť, ísť príkladmi. Nemáme problém prijať od študenta akýkoľvek návrh, ak si ho zargumentuje. Za celý čas nášho pedagogického pôsobenia sme sa s nejakou výraznou zrážkou názorov nestretli.


Prístavba domu, Čachtice, foto: T. Manina


V rozhovoroch sa často vraciate k vašim začiatkom, kedy ste s vašim tútorom, architektom Iľjom Skočekom viedli diskusie nielen o architektúre. Bude súčasná generácia takto spomínať aj na Váš ateliér? Je dostatočne pripravená na širšie kultúrne vzdelanie?
Kusý: Mladý architekt by mal stáť na pleciach domáceho parnasu kultúry a architektúry, ale mal by sa pozerať sa do sveta. Veľmi tlačíme na študentov, aby študovali nielen dejiny architektúry, ale aj kultúry ako takej.
Paňák: Vzdelanie má dnes trochu iné formy, ale ten, kto je pripravený nasávať informácie, ich aj nasáva. Nehodnotil by som to generačne. Mladí ľudia vedia to, čo ja zas neviem, vidia veci inak, majú veľký prístup informáciám. Skôr je pre nich problém vyberať si z nich.
Kusý:  Aktuálnych, jalových informácií je prebytok, ale tých nepovinných, takých, ktoré pochádzajú zo vzdelanostného zázemia rodiny, je čoraz menej.  Obrazový svet je bohatý, to je pre mladých atraktívne. Z našej strany ide len o to „dirigovať“ to množstvo vplyvov. Asi je našou úlohou pomôcť študentom zorientovať sa v galimatiáši podnetov. Hoci existujú už aj programy, ktoré majú pomáhať selektovať tie správne informácie, asi nedokážu plne nenahrádzať prácu pedagógov.

V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že nás čaká éra, kedy prídu na Slovensko peniaze z európskeho Fondu obnovy. Budú vaši  študenti, ale aj vy sami, zažívať čoskoro Zlatý vek výstavby? Alebo to bude skôr naopak?
Paňák:  Od architektov záleží veľa, ale v prvom rade sú zodpovední investori. Celá spoločnosť musí byť kultivovaná. Medzi tisíckami architektmi nájdete na počkanie takého, kto investorovi obalí vzácnu architektúru do polystyrénu. My tu čosi zachraňujeme, niečo sa nám podarí, niečo aj nie.



Slovenská národná galéria, zdroj: BKPŠ

Nie je veľkým nepriateľom kvality stavieb verejné obstarávanie?
Kusý: Je to začarovaný kruh. Všetko pramení v našej mentalite, slušnosť sa nedá dať do paragrafov, buď ste morálni alebo nie. Verejné obstarávanie je nastavené takto preto, že sa štát bráni najnižšou cenou. To má však svoje dôsledky a pre architektúru je to doslova smrť. Paradoxne kvalitný materiál nemusí byť ten najdrahší, možno je len trochu drahší, niekedy ide o kvalitu spracovania.

Často pracujete na naše národné, erbové inštitúcie, ktoré by sa predsa len mohli správať osvietenejšie ako toľko zaznávaní developeri. Ako hodnotíte privátny sektor vo vzťahu k novej výstavbe?
Kusý: Developeri tečú ako voda dole kopcom. V Rakúsku by si nedovolil to, čo u nás, lebo tam by nekvalitné stavby nepredali. Ale ak si u nás ľudia kúpia nekvalitné byty, prečo by im ich neponúkali? Náš klient ani netuší, že si kúpil niečo zlé.

Nie je skôr problém v objektívnom nedostatku bytov?
Kusý: My na Slovensku zájdeme na objektívne príčiny. Presne vieme, prečo niečo nejde, prečo niečo musí byť tak zlé, ako to je. Nedostatok bytov je svetový problém.

Obaja máte výraznú osobnú identitu, niekedy sú medializované aj vaše iné názory na niektoré problémy, napríklad na električkovú trať popri Novom SND. Čo vás celé tie roky vašej spolupráce spája, napriek vašim odlišnostiam?
Kusý: Neviem, či električková trať pre SND nie je jediná vec, na ktorej sa nezhodneme. Ale ak sa aj dívame na veci rôzne, vieme sa počúvať. Pri osobných hodnotách to vidíme rovnako, preto to funguje. Na vojnu na Ukrajine, na Trumpa či Kotlebu máme rovnaký názor. O takých veciach sa tuším ani nemusíme rozprávať. Len si prikývneme.



Zhovárala sa: Zuzana Uličianska