Prejsť na obsah
Dianie na fakulte



Rodák z liptovskej Palúdzky od mladosti inklinoval k technickým vedám. Maturoval v r. 1951 na Štátnom gymnáziu v Bratislave a v roku 1956 promoval na Fakulte inžinierskeho staviteľstva v špecializácii Mosty, zvláštne inžinierske konštrukcie a podzemné priestory. V roku 1965 získal titul CSc. obhájením ašpirantskej práce „Riešenie okrajových polí bodovo podopretých dosiek“. V roku 1987 obhájil na SAV doktorskú dizertačnú prácu „Analýza konštrukčných prvkov rôznych dimenzii s uvážením väzkopružných vlastností materiálov“ a nadobudol tak najvyššiu vedeckú hodnosť doktora vied.

 

Po štúdiách nastúpil na Spojprojekt do Oddelenia televíznych veží a stožiarov, neskôr na Architektonické oddelenie, kde sa prehĺbila jeho spolupráca s architektami hneď od zrodu myšlienky architektonického diela. V rokoch 1963 – 1993 pôsobil v Bratislave na Ústave stavebníctva a architektúry SAV,  Oddelenie teoretickej a experimentálnej mechaniky. Tu sa venoval aplikácii variačných metód časových závislostí železo-betónových konštrukcií s použitím numerických metód. Neustále ho zaujímali architektonické otázky súvisiace s konštrukciami a statikou. Prejavom tohto vzťahu k architektúre bol preklad knihy „Konštrukcie v architektúre“ autorov M. Salvadori, R. Heller, ktorú mu recenzoval nestor československej architektonickej školy V. Karfík (ALFA 1971). Neustále zostával v kontakte s progresom svojho odboru a jeho zahraničnou špičkou. V r. 1967 absolvoval ročný študijný pobyt na University of Alberta ( Edmonton, Kanada), v rokoch 1981-85 pôsobil ako Visiting Professor na University of Damascus, Faculty of Civil Engineering,  (Sýria). Bol členom medzinárodných odborných spoločností napr. v IASS a v CIB a účastníkom ich medzinárodných konferencií a iných odborných podujatí. Svoje teoretické poznatky zhrnul vo svojej rozsiahlej vedeckej a publikačnej činnosti doma a v zahraničí. Má 4 vedecké kapitoly uvedené v knižných publikáciách, 59 prác v zborníkoch z konferencií, 12 obhájených záverečných a dielčích výskumných správ a množstvo článkov v odborných časopisoch. V r. 1993 získal autorizáciu pre statiku stavieb v SKSI ako jeden z jej spoluzakladateľov a bol aj odborne spôsobilou osobou na výkon  stavebného dozoru pre pozemné a dopravné stavby.  

 

Pôsobil nielen ako teoretik, ale aj ako praktizujúci statik. Ešte na Spojprojekte pracoval na projektoch televíznych štúdií v Bratislave a v Prahe a na televíznych retranslačných vysielačoch, na projektoch rozhlasového štúdia v Banskej Bystrici,  mnohých objektov pôšt v celom Československu, napr. spojovacia centrála na Kollárskej ulici v Bratislave, pošty v Holíči, Žiline, Ružomberku, Košiciach.  Ani počas pôsobenia na SAV a FA STU neostával bokom od praxe, naopak. Z najvýznamnejších prác spomeňme rekonštrukciu British Council v Bratislave na Panskej ulici, veľvyslanectvá Nemecka na Rybnom námestí a Českej republiky na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, pamiatkový objekt bývalej Lekárskej fakulty Trnavskej Univerzity v Trnave, Evanjelickú fakultu UK na Machnáči v Bratislave, EXPO Kolibu Bratislava, statický prieskum viacerých kostolov v Bratislave, v Trnave a v Trenčianskych Tepliciach, diagnostické meranie porúch na Bratislavskom hrade, komplexnú rekonštrukciu Reduty v Bratislave alebo stavebný dozor statika na rekonštrukcii hotela SAVOY – Carlton na Mostovej ul.  Počas tejto významnej praxe ale aj neskôr na FA a VŠVU prišiel do styku s mnohými architektami a odborná spolupráca sa často premenila na priateľstvo, ktoré bolo jedným zo základných rysov jeho povahy.
Bolo vcelku prirodzené, a pre školu šťastím, že všetky nadobudnuté praktické skúsenosti a teoretické vedomosti sa rozhodol odovzdávať mladej generácii a to práve architektom. V rokoch 1993 - 2008 pôsobil na Katedre konštrukčno-technických disciplín FA STU, externe pôsobil aj na VŠVU. Prednášal predmety Statika I., Statika II., a Nosné konštrukčné sústavy kovové a drevené. Mal výnimočný pedagogický talent študentom architektúry názorne približovať zložitú problematiku statiky a chovania sa konštrukcií v architektúre. Zvlášť ho zaujímali architektonické konštrukcie, kde konštrukcia je podstatou architektonického výrazu stavby.
Za svoju systematickú vedeckú a projekčnú činnosť bol viackrát ocenený. V r. 1982 mu SAV udelila Striebornú plaketu Aurela Stodolu za zásluhy v technických vedách. Od r. 2012 bol Čestným členom Spolku statikov Slovenska a Slovenská komora stavebných inžinierov mu v r. 2017 udelila Pamätnú medailu.
Svetozár Lichardus si na pôde našej fakulty vďaka svojim odborným znalostiam a vďaka svojej otvorenej a priateľskej povahe získal nielen odbornú, ale aj ľudskú autoritu. Budú na neho s úctou spomínať spolupracovníci a študenti, ktorým odovzdal to najlepšie zo seba. Odišiel spomedzi svojich blízkych a nás všetkých 27.10.2020.



Za FAD STU ako aj vo svojom mene sa zo zosnulým bývalým kolegom rozlúčila prof. Ing.arch. Ľubica Vitková, PhD., prorektorka STU,  týmito slovami :

Vážená smútiaca rodina, vážené smútiace zhromaždenie, pripadla mi neľahká úloha rozlúčiť sa za akademické prostredie, v ktorom dlhé roky pôsobil, za pedagógov a študentov Fakulty architektúry, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ako aj menom svojim s pánom inžinierom Svetozárom Lichardusom, DrSc.
Pán inžinier si vybral náročné povolania - povolanie statika, vedca a pedagóga. Všetky povolania s veľkou zodpovednosťou. Rolu pedagóga vnímal navyše ako skutočné poslanie. Zhostil sa ho s jemu vlastnou dôslednosťou a zanietením. Pre profesijný život pripravil celé stovky študentov, doslova celé ročníky budúcich architektov. Nezištne im odovzdával svoje skúsenosti uznávaného odborníka, výskumníka ako aj vyhľadávaného praktizujúceho statika. Učil ich rozumieť zásadám fungovania nosných konštrukcií a na ne pôsobiacich síl.  Viedol ich k pochopeniu myslenia odborníkov z iných disciplín a k schopnosti spolupracovať s nimi. Staval tak pevné a dôležité základy pre budúce povolanie našich absolventov a ich uplatnenie sa v praxi.
Fakultu zvykneme spájať s rodinou. S rodinou, ktorú tvoríme my učitelia, kolegovia a naši študenti. Jadrom tejto rodiny sú väzby medzi nami. Spájajú nás hodiny spoločnej výučby, bádania, odborných diskusií, hodnotení i ciest za poznaním. Sú to aj chvíle spoločných osobných stretnutí, radostí, ale aj smútkov. Jednou zo vzájomne zdieľaných chvíľ zármutku je i táto.
Pán inžinier, pán doktor lúčim sa s Vami za naše akademické prostredie.  Zostávate s nami prostredníctvom Vašej práce, živých spomienok a Vašich študentov.

 

Česť Vašej pamiatke.