Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

V roku 1989 to boli aj študenti Fakulty architektúry, ktorí sa spolu s mnohými učiteľmi s kľúčmi nad hlavami svojou účasťou na námestiach podieľali na zmene spoločenského systému v záujme nastolenia nového spoločenského poriadku, založeného na demokracii, slobode slova, vyznania, pohybu a občianskych práv a rovnosti všetkých. Študenti tak nadviazali na svoju tradíciu, keď vyslovovali svoj odpor proti voči zasahovaniu do akademických slobôd v roku 1939, pripomienkou čoho je Medzinárodný deň študentstva. Rovnako v roku 1968 sa študenti výrazne angažovali za nastolenie nezávislosti akademickej pôdy od politiky vládnucej strany.

Keďže študenti patrili k tým, ktorí stáli v r. 1989 na čele obrodného procesu, je logické že tieto ich postoje sa v krátkom čase – takmer hneď - premietli aj do vnútorného života vysokých škôl. Zásadným výsledkom nezávislosti od politiky vládnej moci bolo nastolenie samosprávneho systému fungovania vysokých škôl v záujme slobody bádania, prejavu, mobility štúdia a rovnosti k prístupu k štúdiu bez rozdielu triedneho pôvodu a miesta bydliska... Pre porovnanie - na samosprávnom princípe fungujú od roku 1989 aj naše mestá a obce. Nie je predstaviteľné, aby štát prostredníctvom napr. ministrov nominoval do obecných zastupiteľstiev isté % svojich nominantov. Novela vysokoškolského zákona sa o takýto zásah do samospráv vysokých škôl ale snaží. Môžeme uznať istý rozdiel – obce si vytvárajú vlastné zdroje financovania, vysoké školy sú platené čiastočne z verejných zdrojov (ale určite poddimenzovane oproti okolitým štátom), ale najmä zo svojej vedeckej činnosti. Správna rada je akoby dohľadom spoločnosti nad vynakladanými prostriedkami a efektivitou fungovania školy. Doteraz je to v poriadku. Treba si ale aj uvedomiť, že spoločnosť vkladá prostriedky do vysokých škôl práve na podporu ich nezávislosti a s prejavom dôvery v akademický stav. Táto nezávislosť sa ale návrhom novely výrazne zoslabuje až ruší. Z tohto pohľadu sa nejedná o novelu zákona, ale o zákon nový. Novelou sa rozumie, ak sa má zákon v istom ustanovení na základe skúseností vylepšiť alebo treba reagovať na novú aktuálnu situáciu. Keď sa mení princíp, a teda aj duch zákona, ide o zákon nový. Návrh „novely“ vysokoškolského zákona podstatne mení spôsob vykonávania akademickej samosprávy.

Nie je pomenované, v čom zákon v praxi doteraz zlyhával – a ak či nie sú aj iné opravné prostriedky ako zrušiť podstatnú časť systému akademických samospráv. Táto novela je akoby zrkadlom spoločenskej situácie, využitia istej spoločenskej depresie z pandemického stavu obmedzujúceho akcieschopnosť akademikov. Je prejavom politických ambícií ovládať školy. Už Vladimír Mečiar sa o to pokúsil, keď k „opozičným“ školám vytvoril školy „svoje koaličné“. Doteraz sa spoločnosť trápi s efektivitou takého vysokého počtu vysokých škôl v tak malej krajine. Dnes je ale zaujímavé, že aj takto vzniknuté, spočiatku aj politicky vazalské školy, dnes bránia akademické slobody a princípy samosprávy. Uvedomili si ich význam. Nie je nezaujímavé si tiež všimnúť, že predkladateľmi a schvaľovateľmi novely sú a budú aj takí, ktorí nadobudli akademické tituly nedôveryhodným spôsobom a teda takí, ktorí v čestnosť a odbornosť (ľudí ktorí na vysokých školách pôsobia v súčasnosti) asi ani neveria.
Podľa seba súdim teba.

Doteraz bolo v zákone jasne určené, že vysoké školy, ak sa členia, tak na fakulty na čele s dekanom, s vlastným akademickým senátom a vlastnou vedeckou radou. V novele sa však pojem fakulta vyskytuje náznakovo a dekan už vôbec nie ako systémový orgán riadenia súčasti vysokej školy. Pojem „dekan“ je v zákone nahradený pojmom „orgán riadiaci fakultu“, hoci o fakulte nie je ani zmienka, pojem „senát fakulty“ je nahradený pojmom „kolektívny samosprávny orgán fakulty“. Štatút vysokej školy, teda napr. aj našej STU, síce podľa návrhu novely teoreticky umožní aj vytvorenie fakúlt na čele dekanom ako aj senátu fakulty, stráca sa ale ich opora v zákone. Kým v doterajšom znení je jasne uvedené postavenie študentov v samospráve univerzity aj fakulty, v novele sa študent z pôdy fakulty vytratil. Aj keď ide aj dnes o študenta univerzity, má v súčasnom zákone kodifikovaný svoj život aj na fakulte. Hlavne tam. Ak podľa novely aj vznikne akademický senát fakulty, počet, práva študentov v ňom určí štatút univerzity a tak sa môžu na Slovensku študenti dostať do rôznych polôh v samospráve vysokých škôl.

To môže prispieť k značnej rozdielnosti vnútorného členenia našich vysokých škôl a života ich samosprávy a tým k značnému zneprehľadneniu celého systému. Ak sa stretnú študenti zo Žiliny vo vlaku so študentami z Košíc, a budú sa baviť o škole, nebudú si pravdepodobne ani rozumieť. Nezávislý poslucháč už vôbec nie.

Doteraz bolo v zákone jasne určené, že dekana fakulty volí akademický senát fakulty. Podľa návrhu orgán riadiaci fakultu (dnes je to dekan) vzíde z výberového konania, počet členov komisie určí a jedného člena menuje rektor, na vymenovanie ktorého musí po spoločnej voľbe v AS vyjadriť súhlas správna rada. Polovicu výberovej komisie menuje správna rada univerzity zo svojich členov (ktorí s fakultou nemusia mať nič spoločné) a polovicu volí „senát“ fakulty, ak bude vôbec zriadený, ak nie (čo sa môže stať) tak túto polovicu menuje senát univerzity. Kto môže byť dekanom sa neobmedzuje, teda aj „nezávislý manažér“ nikdy na škole nepôsobiaci z politickej strany ministra. Ak uznesenie správnej rady o nominácii členov do výberovej komisie musí schváliť pri párnom počte (!) nadpolovičná väčšina správnej rady (pričom jej polovicu menuje minister),...tak má minister (prostredníctvom správnej rady...) v rukách aj „výber“ dekana, keďže naviac minister môže odvolať člena správnej rady aj bez dôvodu a nahradiť ho iným.

Spôsob odvolávania bez uvedenia dôvodu je cudzí etike akademickej pôdy. Na obsadzovanie miest členov správnej rady dnes akademický senát posudzuje skutočnú odbornú a spoločenskú autoritu kandidátov, pričom dbá aby každý odbor resp. súčasť univerzity mali v správnej rade osobnosť v danej oblasti. Rozhodovanie správnej rady je aj dnes slobodné, nepodlieha vonkajším politickým tlakom a ako nezávislý orgán si plní svoje úlohy, ktoré akademická samospráva plne rešpektuje. Sloboda správnej rady spočíva aj v tom, že sa na ňu neviaže jej zodpovednosť za personálnu a ekonomickú politiku vysokej školy. Aj členovia správnych rád si iste uvedomujú, že im hrozí politická závislosť.


O posilnení kompetencií správnej rady a strate jej dnešnej nezávislosti, a o oslabení úlohy samosprávy univerzitnej a fakultnej svedčia niektoré súvislosti novely:


Správna rada (SR) verejnej vysokej školy

Voľba rektora :
- Správna rada má párny počet členov (8-16).
- polovicu menuje a bez uvedenia dôvodu (!) odvoláva minister (pozn. minister je nominant politickej strany a teda jeho rozhodnutia sú politicky závislé).
- rektora volí spoločné zasadnutie správnej rady a akademického senátu. Môže sa stať že názor správnej rady bude prehlasovaný. Preto je v zákone poistka :
- na schválenie uznesenia o návrhu kandidáta na rektora (rozumej schválenie výsledku spoločného hlasovania senátu a správnej rady...) sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy. Pri jej párnom počte to znamená, že polovica menovaná ministrom môže zablokovať výsledok volieb kandidáta na rektora.

Vplyv na organizačnú štruktúru univerzity a na jej adresu:
Rektor navrhuje akademickému senátu verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení správnej rady verejnej vysokej školy (v inom ustanovení sa píše že SR schvaľuje)
1. zlúčenie, splynutie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla* verejnej vysokej školy
2. zriadenie, zlúčenie, splynutie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla súčasti verejnej vysokej školy ( fakulty),

Správna rada schvaľuje návrh rektora na
a) zlúčenie, splynutie, zrušenie, zmenu názvu alebo na zmenu sídla* verejnej vysokej školy
b) zriadenie, zlúčenie, splynutie, zrušenie, zmenu názvu alebo na zmenu sídla súčastí verejnej vysokej školy.
*napr. presťahovať campus STU z centra BA do prímestskej zóny, iste by sa dal vybudovať nový campus ...a zrekonštruované budovy v centre poskytnúť pre potreby ministerstva alebo na lukratívny biznis ...

Financie vysokej školy
Správna rada schvaľuje na návrh rektora metodiku rozpisu dotácie zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva školstva (o túto kompetenciu prišiel akademický senát) ... Správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje rozpočet verejnej vysokej školy predložený rektorom. (aj o túto kompetenciu prišiel akademický senát)
Správna rada verejnej vysokej školy určuje plat rektora. Pri novelou navrhovanom kreovaní správnej rady je tento inštitút ďalším nástrojom na politické ovplyvňovanie činnosti vysokej školy.

Správna rada, v ktorej nemôže byť žiaden člen akademickej obce, by tak nadobudla absolútne právomoci riadiť život vysokých škôl. Návrh je tak demontážou samosprávneho princípu všetkých ich úrovní a súčastí vybojovaného po r. 1989, keďže správna rada by mala nadobudnúť právomoci :
- spolu rozhodovať vo voľbe kandidáta na rektora a dekanov a ich prostredníctvom o každom študentovi a zamestnancovi,
- schvaľovať uznesenie o voľbe kandidáta na rektora (a nesúhlasom polovice členov správnej rady blokovať vymenovanie kandidáta za rektora)
- rozhodovať o plate rektora
- rozhodovať o spôsobe použitia finančných prostriedkov a ich rozdelení medzi súčasti VŠ,

Pri všetkých podstatných vstupoch správnej brady do rozhodovania si opakovane treba uvedomiť: prijíma uznesenia pri párnom počte väčšinou hlasov, minister menuje práve polovicu členov a môže (neposlušného...) nominanta z radov správnej rady bez udania dôvodu odvolať.

Minister bude rozhodovať o kritériách výberových konaní na učiteľov na vysokých školách. Ministerstvo má zaviesť systém výkonnostných zmlúv, ktorých pravidlá ale zákon nemenuje (teda nie sú) a tak hrozí ich účelová formulácia po schválení zákona tak, aby na školách pôsobili „pohodlní“. Duch návrhu zákona je tak vďaka formuláciám a súvislostiam litery proklientelistický. Kým do roku 1989 to bola totalita riadenia prostredníctvom jednej strany, teraz hrozí totalita riadenia prostredníctvom pák politikov v štátnej správe. To je hlavná závada novely zákona, preto je to zákon úplne nový. Ale ako ukázala história, ani takýto systém nemá perspektívu, lebo aj takíto dosadzovaní akademici raz zatúžia po akademických slobodách a tak návrh má len jednu perspektívu: môže priniesť na akademickú pôdu namiesto stability len otrasy s negatívnym dopadom na kvalitu.

Že sa to nestane a stať sa to môže len teoreticky? Že musíme ľuďom, teda politikom ktorí týmto spôsobom vstúpia do života vysokých škôl, aj dôverovať? Áno, ale robme zákony tak, aby sa veci nemohli stať ani teoreticky, lebo čo ide teoreticky ide aj prakticky. Môžeme dôverovať ľuďom, ale musíme ich konaniu dať jasne napísané a nezneužiteľné pravidlá. To táto novela neprináša. Iste je demokracia zložitá a prináša aj zložité situácie, to však nie je dôvod ju demontovať a nastoliť systém vlády politického zákulisia nad vysokými školami. Skôr či neskôr sa proti tomu študenti a ostatní akademici zasa postavia.


Akademický senát FAD STU v Bratislave

V Bratislave, november 2021
Materiál pripravil Bohumil Kováč.


Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., vedúci Ústavu urbanizmu a územného plánovania FAD STU v Bratislave, bývalý člen prvého slobodne zvoleného akademického senátu Fakulty architektúry STU, viackrát zvolený za člena AS FA STU, člena a podpredsedu akademického senátu univerzity AS STU, pôsobil tiež ako člen a podpredseda Rady vysokých škôl SR, či prodekan FA STU)

 

  • Výzva rektora STU

    Ak aj vám záleží na našej spoločnej alma mater, ak vám leží na srdci budúcnosť vzdelanosti, vedy a výskumu v našej krajine, nezostaňte mlčať. Pozdvihnite hlas proti novele vysokoškolského zákona, ktorá nerieši skutočné problémy, ale vytvára nové. Podporte petíciu Za zachovanie akademickej samosprávy, ktorú spustili Slovenská technická univerzita, Univerzita Komenského, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl s podporou Klubu dekanov.


  • Prečo protestujeme?

  • V čom spočívajú výhrady proti novele VŠ zákona?

    Odpoveď nielen na túto otázku dali rektor Oliver Moravčík a prorektor Maximilián Strémy v najnovšom podcaste MTF STU na pozvanie prodekanky Kristíny Gerulovej a moderátora – študenta Martina Hudcovského. (2. november 2021)

  • Predstavitelia vysokoškolských reprezentácií odmietli predloženú novelu zákona o vysokých školách

    Predstavitelia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl a Klubu dekanov dnes jednomyseľne odmietli predložený návrh novely zákona o vysokých školách. Slovenské vysoké školy dnes podľa nich viac ako predtým potrebujú svoju nezávislosť a dôveru spoločnosti. (28. október 2021)

  • Rektori žiadajú stiahnutie novely vysokoškolského zákona, RVŠ SR aj odchod ministra

    Rektori slovenských vysokých škôl jednomyseľne konštatujú, že predložený návrh úprav vysokoškolskej legislatívy nezodpovedá obsahu ani výsledkom rokovaní kontaktnej skupiny. Zhodli sa na tom členovia rozšíreného prezídia Slovenskej rektorskej konferencie vrátane rektora STU Olivera Moravčíka na dnešnom zasadnutí za účasti členov kontaktnej skupiny pre novelizáciu vysokoškolskej legislatívy. Rada vysokých škôl Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí vyzvala ministra Branislava Gröhlinga a štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa na odstúpenie z funkcií. (26. október 2021)