Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Ing. arch. Oto Nováček
 : Tvorba mesta na základe dát
 : doc. Ing. arch. Ľ. Vitková, PhD.

Mestá sú ekonomický a sociálny nástroj, ktorým sa darí urýchľovať tok času tím, že stláčajú priestor (Townsend 2014). Éra dynamickej urbanizácie je označovaná aj ako doba človeka – antropocén (Crutzen, Stoemer 2000) - počas ktorej mestá získavajú ešte väčšiu relevanciu. S nástupom informačnej éry a technologického pokroku mesto získalo nový prívlastok – Smart City. Kľúčovým aspektom a zároveň nástrojom tejto zmeny sa stali informácie. Vplyv inovácií na súčasné mesto je zreteľný v každej jeho oblasti. Či už ide o zmenu správania, ekonomiky, či správy a tvorby mesta, technológie – predovšetkým však komunikácia – menia naše nazeranie na to, ako by malo byť súčasné mesto vnímané, plánované a spravované. Je teda zrejmé, že potreba vývoja flexibilnejších nástrojov tvorby mesta, ktoré by boli schopné presnejšie reflektovať nároky a potreby užívateľov a lepšie ich zapájali do tohto procesu kráča ruka v ruke s potrebou reformovania správy na národnej, ale i dátovej úrovni. Dva prvky sa tak zdajú ako kľúčové pri uvažovaní o nových prístupoch k tvorbe mesta: 1.) merateľnosť priestoru z pohľadu užívateľa, 2.) a definícia užívateľskej voľby vzhľadom k týmto parametrom.

MERATEĽNOSŤ PROSTREDIA

V snahe o tvorbu lepšieho mesta pre ľudí sa mnoho vedcov v posledných dekádach venovalo pochopeniu priestoru, vývoji metód na jeho hodnotenie. Prelomovú zmenu v myslení a nazeraní na mesto priniesli najmä 60. roky 20. Storočia, ktoré boli poznačené viacerými hnutiami a tiež znamenali začiatok konca modernizmu. V nadväznosti na tento fundamentálny výskum môžeme pozorovať rozvoj indexov mestskej výkonnosť, ktoré patria medzi kľúčové aspekty merania kvality života vo vybraných mestách. Mestské indexy (napr. Globálny index životaschopnosti 2019 od The Economist Intelligence Unit, Global Power City Index) sa zvyčajne zameriavajú na hodnotenie výkonnosti mesta z medzisektorových prístupov, ale zohľadňujú rôzne často negeoreferencované údaje a produkujú výstupy. na úrovni celého mesta. Ako problematická sa javí transformácia indexov založených na dátach do menších mierok. V rámci tejto témy bolo testovaných niekoľko prístupov, ktoré sú syntézou predchádzajúceho fundamentálneho výskumu. Avšak tento komplexný prístup je stále relatívne nový a mnohé syntetické metódy a výber indexov sú často nedostatočne zdokumentované, pričom socioekonomické ukazovatele často úplne absentujú.

MAPOVANIE A KVANTIFIKÁCIA PARAMETROV

Parametre miesta je nutné vnímať vo vzájomnej korelácii s prihliadnutím na fakt, že tieto parametre nie sú iba hmatateľné elementy priestoru, ale taktiež kvality, ktoré sú vnímané ľuďmi. Medzi efektívne nástroje identifikácie vzťahu v dnešnej dobe slúžia napríklad analýzy sociálnych sietí, či stále rozrastajúce sa nástroje na online participáciu, medzi ktoré patrí napríklad aj pocitové mapovanie (Panek 2015) – geograficky lokalizovaný dotazník. Výstupy z takýchto dotazníkov je možné podrobiť analýze a následne podľa typu otázky a zadaných komentárov vytvoriť preferencie jednotlivých typov užívateľov v priestore. Táto jednoduchá metóda dáva ľuďom nástroj na ovplyvnenie plánovania, tvorby a riadenia mesta na miestnej alebo komunitnej úrovni prostredníctvom aktívnych senzorov namiesto pasívne snímaných subjektov. Účastníci lokalizujú body, čiary alebo polygóny na mape mesta v online platforme. Tieto údaje predstavujú georeferenčné odpovede na otázky prieskumu spolu s komentármi, ktoré umožňujú hlbšie porozumieť motívom a zdôvodneniu ich výberu. Tieto pripomienky sa ďalej analyzujú pomocou analýzy frekvencie výskytu. Nadstavbou takejto analytickej časti je podrobná interaktívna analýza a vizualizovanie výstupov pomocou nástroja Power Bi, ktorý umožňuje jednouché, rýchle a prehľadné extrahovanie želaný informácií napríklad podľa veku, pohlavia, či dátumu zadania podnetu, ale i mnohých ďalších parametrov.

OTVORENÉ PLÁNOVANIE

Koncept otvoreného plánovania má za cieľ spojiť empirické poznatky stavby mesta, ktoré sa vyvíjali stáročiami s možnosťami, ktoré ponúkajú digitálne technológie. Cieľom by tak malo byť vytvorenie inovatívneho prístupu k tvorbe mesta založenom na merateľných parametroch. V princípe hovoríme o nástrojoch, ktoré by pomáhali plánovať mesto v reálnom čase rámcovaním vyššie spomenutých parametrov namiesto statického a neflexibilného určovania funkcií a indexov. To by malo byť dosiahnuté kombináciou dátovej analýzy (v reálnom čase) s následnou simuláciou dopadu zásahu podľa nastavených parametrov. Overovacím článkom celého procesu by sa stal Agent Based Modelling, ako experimentálny systém založený na vytvorení syntetických užívateľov priestoru. Interaktívne dotykové technológie, ako napríklad obrazovky, ale predovšetkým interaktívny fyzický model (napr. CityScope) sa javia byť ako dobrý nástroj aplikovateľnosti otvoreného plánovania do praxe. Takéto dotykové modely tak fungujú na princípe premietania parametrov na svoj povrch, pričom zmenou premennej (budovy, časti verejného priestoru, a pod.) dochádza k prepočítaniu parametrov a následnému vyhodnoteniu, či daný zásah spĺňa, alebo nespĺňa komplexné požiadavky.