Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

budapest

Projekt s názvom: 2 x dlhé storočie prostredníctvom dvoch výstav, realizovaných v spolupráci so Slovenským inštitútom v Budapešti zaostruje pohľad na najvýznamnejšie diela a tvorcov architektúry 19. storočia na území Slovenska v kontexte európskych kultúrnych prúdov. Dvojica vzájomne podmienených a zároveň samostatných výstav, ktoré vznikli ako výsledok dlhodobého výskumného procesu autorov významne prispeje k prehĺbeniu a šíreniu poznatkov o historickej architektúre Slovenska v zahraničí.

Realizované s finančnou podporou grantu MK SR Pro Slovakia č. MK-6520/2015/5.1.


OD HEFELEHO PO JURKOVIČA . Dlhé storočie v architektúre na Slovensku 

Autorka konceptu a textov výstavy : Jana Pohaničová 
Kurátorky výstavy: Jana Pohaničová a Danica Šoltésová 
Grafický dizajn: Braňo Gajdoš

Realizátori: Slovenský inštitút v Budapešti, Maďarsko; Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok (FA STU v Bratislave), Slovenská republika

Partneri: TRIO Publishing, s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

Záštita podujatia 
Mgr. Gabriel Hushegyi, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, Maďarsko
doc. Ing. arch. Ľubica Vítková, PhD., dekanka Fakulty architektúry STU v Bratislave, Slovenská republika
PhDr. Magdaléna Fazekašová, riaditeľka vydavateľstva TRIO Publishing, s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

Charakteristika výstavy:
Výstava predstaví slovom (trojjazyčný text v SJ/AJ/ MJ) i obrazovým sprievodom defilé najvýznamnejších stavieb dlhého storočia na území Slovenska. Ich výber dokumentuje typologickú a štýlovú rozmanitosť architektúry tejto epochy spolu s jej konštrukčným géniom a všetkými pozitívnymi vplyvmi industriálnej éry, odrážajúc aj subjektívne nároky a individuálny vkus objednávateľov. A keďže architektúra je akýmsi barometrom doby, v ktorej vzniká, nemožno obísť ani chvíle národného prebudenia, ktoré našli reflexiu aj v architektúre. Ešte jeden faktor sa výrazne podieľal na osobitosti architektúry v sledovanom období. Bola to otvorenosť architektonickej scény v zmysle citlivej reflexie podnetov, ktoré k nám prichádzali z krajín bezprostredných, ale aj vzdialenejších susedov. A územie Slovenska – vtedy súčasť Habsburskej monarchie, resp. Rakúsko-Uhorska – ako symbolická križovatka kultúr tieto rozmanité vplyvy akceptovalo a zároveň osobitým spôsobom transformovalo. Architektonickým dielam však dala esprit výnimočnosti aj úcta k domácim stavebným tradíciám a cit pre genius loci. A tak sa pri jednotlivých stavbách vedľa mien veľkých architektov objavujú i menej známe osobnosti regiónov, ktoré dodali architektúre osobitý odtieň.


FENOMÉN FEIGLEROVCI . Bratislavskí architekti, stavitelia a stavební podnikatelia 

Autori konceptu a textov výstavy: Jana Pohaničová a Peter Buday
Kurátori výstavy: Jana Pohaničová a Peter Buday 
Grafický dizajn: Braňo Gajdoš

Realizátori: Slovenský inštitút v Budapešti, Maďarsko; Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok (FA STU v Bratislave), Slovenská republika

Partneri : TRIO Publishing, s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

Záštita podujatia:
Mgr. Gabriel Hushegyi, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, Maďarsko
doc. Ing. arch. Ľubica Vítková, PhD., dekanka Fakulty architektúry STU v Bratislave, Slovenská republika
PhDr. Magdaléna Fazekašová, riaditeľka vydavateľstva TRIO Publishing, s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

Charakteristika výstavy:
V medzinárodných kontextoch dosiaľ málo poznanú polohu našej historiografie architektúry približuje výstava, koncipovaná naprieč tvorivým a osobnostným spektrom niekoľkých generácií bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov Feiglerovcov. Ich architektonické dielo premosťuje impozantne dlhú epochu – počnúc barokovým klasicizmom až k obzorom moderny. Šírkou tvorivého záberu a citlivou reflexiou aktuálneho diania na dobovej európskej i uhorskej architektonickej scéne prekročili horizont regiónu.
Schopnosť pohotovo, komplexne, pragmaticky a hlavne moderne reagovať na aktuálne požiadavky doby, ale aj všadeprítomný zmysel pre tradičný koncept architektúry iba potvrdzujú fakt, že dielo Feiglerovcov v spektre architektonickej tvorby dlhého storočia oscilovalo medzi tradíciou a inováciou. Túto črtu postrehol aj Ákos Morávánszky, ktorý konštatoval, že: „vynikajúce osobnosti architektúry Rakúsko-Uhorskej monarchie sa nikdy neoddali určitému štýlovému smerovaniu natoľko radikálne, aby sa úplne prerušil dialóg s minulosťou.“