Prejsť na obsah
Fakulta architektúry

Začiatky technického vysokého školstva

• 1735
Banská škola, Banská Štiavnica vznikla na základe inštrukcie dvorskej komory vo Viedni, na prípravu stredných odborných kádrov pre celú monarchiu (banskí, hutní dozorcovia, správcovia)

• 08.1737
osobitným dekrétom zavedená systematická teoretická výučba a študijný poriadok Banskej školy. Prvým profesorom a riaditeľom sa stal vynikajúci banský odborník a kartograf Samuel Mikovíni, cisársko-kráľovský geometer stredoslovenských banských miest od roku 1735

• 1747
Banská škola, Smolník, stredisko ťažby medi, teórii sa venovala veľmi malá pozornosť
Banská škola, Oravica, Banát

• 1747-1770
preteky vo vedomostiach študentov banských škôl v Banskej Štiavnici, Smolníku a Oravici

• 13.12. 1762
Banská akadémia, Banská Štiavnica, na základe rozhodnutia Márie Terézie

• 13.06.1763
Katedra chémie a mineralógie založená ako prvá, jej prvým profesorom sa stal Mikuláš Jacquin z Leydenu

• 13.06. 1964
Katedra matematiky a mechaniky, profesor –Dr. Mikuláš Poda z Grazu

• 1770
Katedra náuky o banských dielach, profesor Krištoff Traugott Delius z Walhausenu v Durínsku

• 14.04. 1770
Banská akadémia - definitívny názov, určený dekrétom, po počiatočných rozpakoch s pomenovaním. Do Banskej Štiavnice sa sústredila výchova banských odborníkov z celej habsburskej monarchie. Prvýkrát sa začali prednášať technické disciplíny univerzitným spôsobom. Štúdium bolo bezplatné, prístupné pre každého, kto splnil podmienky, bez ohľadu na pôvod

• 1794
založená Parížska polytechnika, prvá vysoká škola technická na svete, ako reakcia na rozvoj strojovej továrenskej výroby v krajinách západnej Európy

• 28.09. 1794
chemik Fourcroy vo svojom prejave v konvente navrhuje prevziať laboratórne metódy vyučovania chémie a fyziky na Akadémii v Banskej Štiavnici a použiť ich pri výchove inžinierov v novozaloženej Parížskej polytechnike

• 1809
Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici, reformovala svoje pôsobenie založením Ústavu lesníctva, čo sa prejavilo i v názve akadémie

• 1815
Polytechnika, Viedeň bola založená s priamou podporou cisárskeho dvora

• 1846
pre spravovanie akadémie bolo menované samostatné kolégium -senát.
Riaditeľom ostával naďalej hlavný komorský gróf. Banské štúdium sa predĺžilo na štyri roky, lesnícke zostalo trojročné.

• 1850
založená Polytechnika Budapešť

• 1867
strata medzinárodného významu banskoštiavnickej akadémie nariadením nahradiť vyučovací jazyk nemecký maďarčinou. 133 nemeckých a českých študentov odišlo zo školy už v roku 1848

• 1904/05
z akadémie sa názov zmenil na Vysoká škola banská a lesnícka, Banská Štiavnica na čele s rektorom. Na 4 roky sa predĺžilo štúdium i pre odbor lesného inžinierstva

• 01.1919
československá vláda školu v Banskej Štiavnici zrušila po odmietnutí profesorského zboru zložiť prísahu vernosti ČSR

 

Technické školstvo v ČSR 1918 – 1938

Slovensko / Česko
Vysoké školy technické - / 4
Vyššie priemyselné a odborné školy 19 / 232
z toho vyššie priemyselné školy s maturitou na Slovensku 5
strojnícka, Košice (1872)
strojnícka a staviteľská, Bratislava (1903)
staviteľská, Prešov (1913)
chemická s lesným oddelením, Banská Štiavnica (1921)
strojnícka a elektrotechnická, Banská Bystrica (1935)

 

Začiatky rozvoja architektonického školstva

• 25.6.1937
štátna vysoká škola Dr. Milana Rastislava Štefánika, prvá vysoká škola technická v novodobých dejinách Slovenska, vznikla na základe zákona č.170 Sb. z. a n. o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach, v prvej etape s tromi študijnými oddeleniami:
- inžinierske staviteľstvo konštruktívne a dopravné
- inžinierske staviteľstvo vodohospodárske a kultúrne
- inžinierstvo zememeračské
Ďalšie odbory a oddelenia sa mali otvárať postupne, podľa potreby.

• jeseň 1937
bratislavská pobočka Spolku československých inžinierov navrhla prof. J. Hroncovi vytvoriť komisiu odborníkov, ktorá by rozhodla o obsadení profesorských postov. Do úvahy pripadali inžinieri zo slovenskej praxe a českí profesori

• júl 1938
vymenovaní 10 profesori Vysokej školy technickej profesor pozemného staviteľstva sa stal Ing. arch. Miloslav Kopřiva, prednosta technického odd. mesta Košice, jeho asistentom bol Ing. arch. V. Chrobák

• 04.08.1938
prof. Jura Hronca zvolil profesorský zbor jednomyseľne na svojom prvom zasadaní za rektora školy

• jeseň 1938
Horthyovské vojsko obsadilo po Viedenskej arbitráži Košice a južné Slovensko, škola bola evakuovaná do Prešova a po dvoch týždňoch do Turčianskeho sv. Martina

• 05.12.1938
bol otvorený prvý šk. rok a začali sa prednášky v Martine, v budovách Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností

• 25.07.1939
Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, zriadená zákonom č. 188 Sl. z. Zákon z roku 1937 bol zrušený, názov, sídlo a štruktúra školy sa zmenili, kontinuita sa však zachovala. Škola sa rozšírila na 6 odborov s 12 oddeleniami, podľa modelu technických vysokých škôl v Prahe a v Brne, kde bol odbor názov na označenie fakulty a ústav názov na označenie katedry. Odbory a oddelenia sa mali potvárať postupne vládnym nariadením.

• 20.09.1939
vládnym nariadením č.236 Sl. z. na SVŠT otvorili 3 odbory s 5 oddeleniami
Odbor inžinierskeho staviteľstva /10 semestrov/
Oddelenie konštruktívne, dopravné a vodohospodárske
Oddelenie kreslenia pre kandidátov učiteľstva na stredných školách
Odbor špeciálnych náuk
Oddelenie zememeračské
Oddelenie prírodných vied pre kandidátov učiteľstva na stredných školách
Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva
Oddelenie lesného inžinierstva

• október 1944
Definitívne zamietnutie dovtedajších pokusov o otvorenie oddelenia architektúry vládnym nariadením



Výučba architektúry na Slovensku

• 26.08.1946
Oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva zriadené na Odbore inžinierskeho staviteľstva SVŠT nariadením Zboru povereníkov č.106 Zb. nar.

• 29.09.1947
oddelenie kreslenia a maľovania pre kandidátov učiteľstva bolo pričlenené k Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity

• od šk. r.1946/47 začalo štúdium na oddelení architektúry v prvom a druhom ročníku, s analogickým študijným programom ako Vysoká škola architektury a pozemního stavitelství ČVUT V Prahe.

• od šk. r.1947/48
Študijný program zabezpečovalo 5 novokoncipovaných ústavov:
Ústav dejín architektúry
Ústav vnútornej architektoniky
Ústav architektúry I
Ústav architektúry II
Ústav teórie architektúry

• od 1948/49
Ústav dejín architektúry
Ústav architektúry
Ústav architektúry II
Ústav architektúry III (novokoncipovaný)
Ústav kreslenia (novokoncipovaný)
Ústav plánovania a sociológie (z Ústavu teórie architektúry)
Ústav vnútornej architektúry (z Ústavu vnútornej architektoniky)

• od 1949/50
Ústav stavby miest a obcí (novokoncipovaný)
Profesori:
prof. Ing. arch. Dr. techn. Karel Hannauer
prof. Ing. arch. Dr. techn. Alfréd Piffl
prof. Ing. arch. Jan E. Koula, DrSc.
prof. Ing. arch. Dr. techn. Vladimír Karfík
prof. Ing. arch. Dr. techn. Emanuel Hruška, DrSc.
prof. Ing. arch. Emil Belluš, DrSc.

• 18.05.1950
zákon o vysokých školách č. 58/1950 Zb. definoval len fakulty – dovtedy výlučne len na univerzitách - odbory na technických vysokých školách sa preto premenovali na fakulty

• 16.09.1950
Odbor architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT zriadený od šk. roku 1950/51 výnosom povereníctva školstva, vied a umení SNR č. 104 744/50-III/1

• šk. r.1950/51
SVST v zmysle zákona o vysokých školách č. 58/1950 Zb. má ustanovenú štruktúru 6 fakúlt, medzi nimi sú:
Fakulta inžinierskeho staviteľstva (FIS)
Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva (FAPS)
Prvým dekanom sa stáva prof. Ing. arch. Dr. techn. Alfréd Piffl.
Po absolvovaní tretieho ročníka sa študenti mohli prihlásiť na
smer A – architektúra a urbanizmus ( 10 semestrov)
smer B – pozemné staviteľstvo (10 semestrov)

• 31.10.1950
ústavy fakulty sa výnosom PŠVÚ č. 108 372/ˇ50.V/1 reformujú na štyri pracoviská:
Katedra urbanizmu
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Dr. techn. Emanuel Hruška, DrSc.
Katedra vývoja architektúry a výtvarnej výchovy
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Dr. techn. Alfréd Piffl
Katedra pozemného staviteľstva
vedúci katedry - doc. Ing. arch. Dr. techn. Vladimír Chrobák
Katedra architektonickej tvorby
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Dr. techn. Vladimír Karfík

• 1951
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Emil Belluš

• 1953/54
Katedra mechaniky a konštrukcií
vedúci katedry – prof. Ing. arch. A. Turecký
Katedra technológie stavebnej výroby, po vzniku premenovaná na
Katedru výroby stavieb
vedúci katedry – prof. Ing. arch. M. Slabihoud
Katedra statiky
vedúci katedry - doc. Ing. arch. Dr. techn.J. Ducháček

• šk. r. 1951/52
FAPS sa presťahovala z budovy na Tolstého ul. kde sídlila od roku 1945 do nového Pavilónu teoretických ústavov SVŠT - základný kameň bol položený 14. 11.1948 na pozemkoch
pridelených SVŠT, urbanistická štúdia, priestorové a architektonické riešenie - prof. Emil Belluš

• šk. rok 1954/55
Kodifikácia dvoch študijných smerov na FAPS v ČSR s diferencovaným vyučovaním od 1. roč., schválená v auguste

• 1953
Ministerstvom vysokých škôl
smer A – architektúra a stavba miest (12 semestrov)
smer S – občianske stavby a stavby pre výrobu priemyselnú a poľnohospodársku (10 semestrov – 11. na diplomovú prácu a štátne skúšky)

• 01.01.1956
výnosom Ministerstva školstva č. 42-413/55-II/3 z 31.12.1955 bola v náväznosti na model štúdia prispôsobená štruktúra FAPS
Katedra architektonickej tvorby
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Emil Belluš, DrSc.
Katedra teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Dr. techn. Alfréd Piffl
Katedra urbanizmu
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Dr. techn. Emanuel Hruška, DrSc.
Katedra deskriptívnej geometrie
vedúci katedry – prof. G. Čeněk
Katedra mechaniky a konštrukcií pozemných stavieb
vedúci katedry – prof. Ing. arch. Dr. techn. J. Harvančík
Katedra pozemného staviteľstva a TZB /rozčlenila sa v r.1959/
vedúci katedry - doc. Ing. arch. Dr. techn. Vladimír Chrobák
Katedra výroby stavieb
vedúci katedry – prof. Ing. arch.. M. Slabihoud

• 1957
Výskumný ústav poľnohospodárskeho staviteľstva
vedúci ústavu – doc.Ing.arch.Imrich Kedro
Výskumný ústav teórie a dejín architektúry (delimitáciou pobočky Výskumného ústavu výstavby a architektúry v Bratislave), vedúci ústavu – Ing. arch. Ivan Kuhn, CSc.

• 1959
Katedra poľnohospodárskych stavieb
vedúci katedry – Ing. arch. Peter Nahálka, CSc.
Katedra pozemného staviteľstva
vedúci katedry - doc. Ing. arch. Dr. techn. Vladimír Chrobák
Katedra špeciálnych konštrukcií
vedúci katedry – doc. Ing. arch. Štefan Lukačovič

• 5.08.1960
Stavebná fakulta SVŠT vznikla nariadením vlády ČSSR č. 120 Zb.zlúčením FAPS a FIS. Profilácia v odbore architektúra bola zaradená od 3.ročníka. Súčasťou štúdia bolo 14 týždňov výrobnej praxe
Katedry odboru architektúra:
Katedra architektonickej tvorby I., typológie obytných a občianskych budov,
vedúci katedry:
prof.Ing.arch. Emil Belluš, DrSc.
prof. Ing. arch. Jozef Lacko, DrSc.
doc. Ing. arch : Lukáč Lauko, CSc.

• 1971
prof. Ing. Ing. arch. Dr. tech. Ladislav Beisetzer, DrSc.
Katedra architektonickej tvorby II, typológie priemyselných a poľnohospodárskych budov
vedúci katedry:
prof. Ing. arch. Peter Nahálka, CSc.
Katedra teórie a dejín architektúry (premenovaná v r.1974)
vedúci katedry :
1950 –1957 prof. Ing. arch. Dr. techn. Alfréd Piffl
1957 – 1969 prof. Ing. arch. J. E. Koula, DrSc.
1969 - 1981 prof. Ing. arch. Daniel Majzlík, CSc.
Katedra urbanizmu a územného plánovania
vedúci katedry
1950 – 1961 prof. Ing. arch. Dr. techn. Emanuel Hruška, DrSc
1961 – 1974 prof. Ing. arch. Ján Svetlík
1974 - 1987 prof. Ing. arch. Rudolf Šteis, DrSc.

• šk. rok 1963/64
profilácia v odbore architektúra sa začína od 1. ročníka

• 16.03.1966
Ing. arch. - titul Inžinier architekt bol zavedený novým zákonom o vysokých školách č.19/1966 Zb. Zákon zrovnoprávnil vedeckú prácu a pedagogickú činnosť učiteľa, stali sa jeho povinnou pracovnou náplňou a vedecká činnosť vysokých škôl sa začlenila do celoštátnej vedeckovýskumnej a vývojovej základne.

• 1974
Katedra teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania, doplnený názov pôvodnej Katedry teórie a dejín architektúry
 


Fakulta architektúry SVŠT

• 1.9.1976
Fakulta architektúry SVŠT bola zriadená na základe nariadenia vlády č. 93/1973 Zb. zo dňa 18. 8. 1976. Štúdium bolo koncipované do dvoch odborov:
architektúra
urbanizmus – územné plánovanie
Za dekana fakulty a prodekanov boli menovaní
dekan
/1976 – 1985/ doc. Ing. arch. Daniel Majzlík,CSc.
prodekan pre pedagogickú činnosť
/1976 – 1979/ prof. dr. Ing. arch. Ing. Ladislav Beisetzer, DrSc.
/1980 – 1984/ doc. Ing. arch, Ján Antal, CSc.
/1985 – 1989/ doc. Ing. arch. Ján Kavan, CSc.
prodekan pre vedecko-výskumnú činnosť
/1976 – 1979/ prof. Ing. arch. Peter Nahálka, CSc.
/1980 – 1989/ prof. Ing. arch. Michal Šarafín, DrSc.
prodekan pre ideologickú činnosť
/1976 – 1990/ doc. Ing. arch. Dušan Sokol, CSc.

• 08.09.1976 Návrh na zabezpečenie úloh spojených so zriadením FA SVŠT predložil rektor SVŠT prof. Ing. Anton Blažej, DrSc.
Fakultu tvorili 4 katedry:
Katedra architektonickej tvorby I., typológie obytných a občianskych budov,
vedúci katedry - prof. dr. Ing. arch. Ing. Ladislav Beisetzer, DrSc.
Katedra architektonickej tvorby II, typológie priemyselných a poľnohospodárskych budov
vedúci katedry
1986 prof. Ing. arch. Peter Nahálka, CSc.
1986 prof. Ing. arch, Ján Bóna, DrSc.
Katedra teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania
vedúci katedry
1969 – 1981 prof. Ing. arch. Daniel Majzlík, CSc.
1981 – 1990 prof. Ing. arch. Mikuláš Bašo, CS
Katedra urbanizmu a územného plánovania
vedúci katedry
1974 – 1987 prof. Ing. arch. Rudolf Šteis, DrSc.
1987 prof. Ing. arch. Tibor Alexy, DrSc.

• 1977/78
nový študijný program pre samostatnú FA SVŠT

• 1985
doc. Ing. arch. Ján Antal, CSc. je menovaný za dekana FA STU /1985 – 1990/

• 1987/88
Katedra architektonického projektovania a dizajnu
oddelenia katedry:
oddelenie technicko-konštrukčných a ekonomicko-právnych disciplín
oddelenie výpočtovej techniky a projektovania
oddelenie experimentálneho architektonického navrhovania a dizajnu
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Lumír Lýsek, CSc.

• 1990
doc. Ing. arch. Robert Špaček, CSc. je akademickou obcou FA STU zvolený za dekana v prvých slobodných voľbách na akademickej pôde od založenia fakulty
Akademickí funkcionári
Dekani
1990 – 1994 doc. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.
1994 – 1996 doc. Ing. arch. akad. arch. Ľubomír Titl, CSc.
1996 – 2002 doc. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.
2002 prof. Ing. arch. Peter Gál, CSc.
Prodekani
Prodekani pre pedagogickú činnosť
1990 – 1992 Ing. arch. Pavol Gregor, CSc.
1992 – 1994 doc. Ing. arch. akad. arch. Ivan Gürtler
1994 – 1996 doc. Ing. arch. Ladislav Kušnír, CSc.
1996 prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.
Prodekani pre vedecko - výskumnú činnosť a zahraničné aktivity
1990 – 1992 Ing. arch. Dagmar Kaliská, CSc.
1992 – 1994 Ing. arch. Ján Štibrányi, CSc.
1994 – 1996 Ing. arch. Peter Kardoš, CSc.
1996 – 2002 prof. Ing. arch. Peter Gál, CSc.
Prodekan pre vedecko-výskumnú činnosť a publikačné aktivity
2002 prof. Ing. arch. Julián Keppl, PhD.
Prodekani pre rozvoj fakulty a ľudské zdroje
1990 – 1994 doc. Ing. arch. Peter Havaš, CSc
1994 - 1996 Ing. arch. Peter Csellágh, CSc.
1996 - 2002 prof. Ing. arch. Peter Havaš, CSc.
2002 doc. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD.
Prodekan pre doktorandské štúdium
1997 – 2002 prof. PhDr. Ľudovít Petránsky, DrSc.
Prodekanka pre doktorandské štúdium a zahraničné styky
2002 doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.
Akademický senát FA STU
Predseda: 1990 Ing. arch. Bohumil Kováč, CSc.
Ing. arch. Ján Komrska, CSc.
Ing. arch. Mária Samová, CSc.
doc. Ing. arch. Branislav Dohnány, PhD.
doc. Ing. Eva Kráľová, Phd

• 04.05.1990
zákon č. 172/1990 o vysokých školách znamená návrat k akademickým slobodám a samospráve vysokých škôl
Fakulta architektúry sa stala autonómnou fakultou STU.
Pracoviská fakulty sa po diskusiách v akademickej obci užšie špecializovali, vyprofilovala sa štruktúra tvoriaca 15 katedier a 2 kabinety. Posty boli obsadzované na základe konkurzu.
Katedra priemyselného dizajnu
vedúci katedry – akad. soch. Peter Humaj
Katedra konštrukčno-technických disciplín
vedúci katedry - prof. Ing. arch. Lumír Lýsek, CSc.
prof. Ing. Imrich Tužinský, CSc.
Katedra architektonickej tvorby obytných budov
vedúci katedry – doc. Ing. arch. Ladislav Kušnír, CSc.
doc. Ing. arch. Branislava Budkeová, CSc.
prof. Ing. arch. Michal Šarafín, DrSc.
Katedra architektonickej tvorby budov pre kultúru, zdravotníctvo, šport a voľný čas
vedúci katedry – doc. Ing. arch. Dušan Bálent, CSc.
doc. Ing. arch, Mária Samová, CSc.
Katedra architektonickej tvorby budov pre administratívu, školstvo, obchod, služby, dopravu a verejné stravovanie
vedúci katedry – doc. Ing. arch. akad. arch. Ivan Gürtler
Katedra výrobných a inžinierskych stavieb
oddelenie priemyselných stavieb
oddelenie poľnohospodárskych stavieb
oddelenie inžinierskych stavieb
vedúci katedry – prof. Ing. arch. Ján Bóna, DrSc.
doc. Ing. arch. Juraj Havaj, CSc.
Katedra experimentálnej a ekologicky viazanej tvorby
vedúci katedry – doc. Ing. arch. Julián Keppl, CSc.
Katedra interiéru, výstavníctva a scénografie
vedúci katedry – doc. Ing. arch. akad. arch. Ivan Petelen, CSc.
Katedra urbanisticko-architektonických súborov
vedúci katedry – prof. Ing. arch. Tibor Alexy, DrSc.
prof. Ing. arch. Filip Trnkus, CSc.
Katedra tvorby sídiel
vedúca katedry – doc. Ing. arch. Dagmar Kaliská, CSc.
Katedra krajinnej a parkovej architektúry
vedúci katedry - doc. Ing. arch. Peter Gál, CSc.
Katedra ochrany a tvorby v pamiatkovom prostredí
vedúca katedry – doc, Ing. arch. Anna Schwarzová, CSc.
1995 doc. Ing. arch. Pavel Gregor, CSc.
Katedra dejín architektúry
vedúca katedry: 1990 – 1991 doc. Ing. arch. Janka Krivošová, CSc.
1991 – 1995 doc. Ing. arch. Matúš Dulla, CSc.
1995 doc. Ing. arch. Janka Krivošová, CSc.
Katedra výtvarných disciplín
vedúci katedry - Ing. arch. Anton Vranka
doc. akad. soch. Dušan Králik
Katedra humanistiky a teórie architektúry
vedúci katedry – Ing. arch. Martin Mašek, CSc
doc. PhDr. Marián Zervan PhD.
Kabinet jazykov
vedúca kabinetu – PhDr. Jana Záhorcová
Kabinet počítačovej podpory architektonickej a urbanistickej tvorby
vedúci kabinetu – doc. Ing. arch. Peter Gandl, CSc.
Ing. arch. Juraj Furdík, CSc.
Ing. arch. Igor Koščo, CSc.

• 1990
Slovenská technická univerzita v Bratislave, nový názov pre SVŠT je odrazom zásadných spoločenských zmien, ktoré výrazne zasiahli i akademickú pôdu.

• apríl 1991
Štatút STU, schválený akademickým senátom, vydáva rektor prof. Ing. Frištacký, CSc.

• 17.12.1991
nadobúda účinnosť Štatút Fakulty architektúry STU

• 1993
Kabinet videotvorby a fotografie, zriadený po zániku Videocentra - celoškolského pracoviska STU
vedúci kabinetu - Mgr. Ľubomír Horník

• 1994
doc. Ing. arch. akad. arch. Ľubomír Titl, CSc., predstaviteľ koncepcie architektonického vzdelávania v inovovanom retroštýle FAPS, bol zvolený akademickým senátom za dekana FA STU.

• 01.04.2002
STU sa stala verejnou vysokou školou zo zákona č.131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 26. marca 1004. Fakulty stratili svoju autonómiu, rozšírili sa možnosti financovania.

• 16. 09. 2002
prof. Ing. arch. Peter Gál, CSc. , zvolený akademickým senátom FA sa ujal funkcie

• 01.09.2004
Diskusné fórum o racionalizácii a zefektívnení štruktúry pracovísk fakulty vyústilo do všeobecného konsenzu pri konštrukcii 6 ústavov
Ústav architektúry I
vedúci ústavu doc. Ing. arch. akad. arch. Peter Puškár, PhD.
Ústav architektúry II
vedúci ústavu 2004 – 2005 prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.
2005 prof. Ing. arch. akad. arch. Ivan Petelen, PhD.
Ústav dejín a teórie architektúry
vedúci ústavu – prof. Ing. arch. Matúš Dulla CSc.
Ústav konštrukcií v architektúre
vedúci ústavu – prof. Ing. Imrich Tužinský, PhD.
Ústav urbanizmu
vedúci ústavu – prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD.
Ústav dizajnu
vedúci ústavu – prof. Ing. arch. Ľudovít Petránsky, DrSc.

...aktualizáciu (nová organizačná štruktúra, akademickí funkcionári po roku 2002...) pripravujeme...