Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Výtvarník, sochár a dizajnér Peter Paliatka viedol dlhé roky Ústav dizajnu. Za ten čas sa jeho meno spája s úspešnými spoluprácami s firmou Škoda a jeho pedagogická činnosť zdôrazňovala potrebu transport dizajnu a jeho budúcnosti. Dnes vedie vertikálny ateliér a jeho študenti majú možnosť prispieť k tomuto odboru novým pohľadom na svet.



zdroj: Peter Paliatka


Časopis Designum s Vami robil rozhovor v roku 2012 na tému Transport dizajn a jeho široký potenciál. Prešlo 8 rokov a za ten čas sa toto odvetvie radikálne posunulo. Ako vnímate súčasné uplatnenie študentov, ktorí sa vydali touto cestou navrhovania?

PP: Mám tú výhodu, že môžem porovnať vývoj od svojich študentských čias až po súčasnosť. V minulosti bola situácia transport dizajnu na našom území úplne iná ako je teraz. Možno pre väčšinu je táto téma ťažkopádna, ale po rozpade ČSR sme zdedili túto časť strojárstva, ktorá bola na svetovej úrovni. Mal som to šťastie, že som mohol vstúpiť aj do výrobného procesu v oblasti strojárstva už ako študent. Robil som ešte ako asistent, pracovali sme na vývoji kabín ťažkých strojov, tiež kosačiek a inej stavebnej techniky. Boli to prvé dotyky s praxou v kategórii transport dizajn. Moja cesta viedla ďalej do BAZ (Bratislavké automobilové závody), kde som mal príležitosť navrhnúť dizajn vojenského auta, ktoré neskôr pomenovali Devín. Dokonca skúšky tohto auta boli robené na Sibíri. Teraz, keď sa pozerám na súčasnosť a blízku minulosť tak sme mali veľa iniciatív, ktoré hľadeli do budúcnosti mobility. Však sofistikovaná výroba veľkých zahraničných značiek nás prevalcovala. Vývoj transport dizajnu dopadol na Slovensku tak, že sme ako montážna hala pre zahraničné spoločnosti. Dnes sa nikto nezamýšľa ani nad tým aby sme túto časť obnovili, pretože technológie nám ukázali novú podobu a rozhodol technologický pokrok a nadiktoval nám budúcnosť.


Zdroj: stuba.sk, P. Paliatka ocenený za mimoriadne výsledky v tvorivej, vedeckej, pedagogickej a organizačnej práci v prospech vzdelávania a vedy za rok 2013


Počas vašej pedagogickej činnosti študenti získali množstvo ocenení doma aj v zahraničí. Pravidelne sú Vaši absolventi medzi nominovanými na prestížne ocenenie Národnej ceny za dizajn. Ako vnímate dizajnérske učenie vs. dizajnérsku realitu?

PP: Keď som začal študovať, tiež som mal svoje ideály. Myslím si, že pokiaľ študenti chcú tak majú veľa ciest na ich presadenie, netvrdím však, že je to jednoduché. Veľa z nich je aj počas štúdia sklamaná a zisťujú rozdiely medzi sebou a spolužiakmi. Totiž v tomto odbore uspejú len tí najlepší z najlepších. Je dobré, že toto sito nastáva, pretože sa vypĺňa priestor pre iné odvetvia, kde sa títo absolventi vedia dobre uplatniť. Medzi našimi absolventmi sú riaditelia predajní automobilov, ktorí prinášajú pridanú hodnotu zákazníkom. Rovnako našich absolventov nájdeme aj v oblasti reklamy a grafického dizajnu. Využitie je široké a preto sa dizajn teší aj jeho obľube.


Vertikálny ateliér, ktorý nesie vaše meno, ako vedúcej osoby, ponúka viacero tém z rôznych oblastí. Budete pozývať aj externých konzultantov k študentom?

PP: Beriem to ako prirodzenú vec. Je to povinnosť mať externého konzultanta z daného odboru pre študenta, ktorý si vo väčšine aj prináša vlastnú tému. Prepájanie s praxou je aj hlavná črta môjho vertikálneho ateliéru, samozrejme dávam aj témy vizionárske, no prvoradá je príprava študenta do praxe a ochutnanie toho, čo ich čaká po úspešnom ukončení štúdia.



Zdroj: NCD.sk, výstava TransTechDesign, P. Paliatka spoločne s rektorom R. Redhammerom a sochárom R. Szabom


Cesta od návrhu po finálny produkt je dlhá. No Vám sa to podarilo s viacerými produktmi v oblasti transportu. Projekt hydraulického nakladača Detvan, ktorý ste spoločne navrhli s Petrom Chlpekom a Petrom Vargom, získal uznanie NCD 2009. Čo by ste poradili mladým dizajnérom v ich profesijnej kariére?

PP: Jednoducho povedané je dôležité stáť si za svojim snom. Ale, keď to rozmeníme na drobné, tak tento projekt bol dlhodobý aj z hľadiska výroby. Dotiahol sa aj vďaka výrobcovi, ktorý akceptoval všetky naše pripomienky. Keď prišli kritické hospodárske časy tak jeho výroba sa prepadla aj keď bol po technickej stránke v dokonalej podobe. Musím aj pripomenúť, že úspech produktu robí nie len jeho dizajn ale aj jeho výrobca, ktorý by mal pôsobiť na verejnosti dôveryhodne a seriózne. Produkt s pridanou hodnotou sa veľmi ťažko rodí aj dnes. 


V roku 2014 vyšiel rozhovor s Vami a Vaším študentom pre Denník Sme, kde ste sa vyjadrili: “Dizajnérsky chlebík je na Slovensku ťažký. Slovensko nemá ideálnu štruktúru priemyslu. Je tu zameranie na ťažký, prípadne automobilový priemysel.” Stále súhlasíte s týmto vyhlásením alebo za tých pár rokov vidíte zmeny v širšom pôsobení dizajnu na Slovensku?

PP: Dizajnérsky chlebík je na Slovensku ťažký, áno platí to aj dnes. Spomínaný rozhovor bol so študentom, ktorý u nás študoval ako čiastočne nepočujúci. Úspešne ukončil štúdium a musím povedať, že momentálne nezáleží na tom, či máte hendikep, pretože z neho dokážete urobiť vašu prednosť. Takých študentov som mal viac, momentálne máme na našom ústave aj úplne nepočujúcu študentku. Pri hodnoteniach som nerobil nikdy rozdiely, niekedy som mal pocit, že hendikep im umožňoval to, že títo študenti neboli rušení, preto často pracovali aj viac a do excelentných výkonov. Otázka je ako ich prijme potom prax, tú však my nevieme ovplyvniť. Nezatracoval by som žiaden hendikep pri možnosti štúdia. 


Obľúbený dizajnér, produkt?

PP: Tappio Wirkkala, na neho nedám dopustiť. Cez neho som sa dostal k dizajnu a jeho univerzálnosť v tvorbe je majstrovsky spracovaná. Je to vzor, o ktorý sa dlhoročne opieram.