Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Ing. arch. Adam Kubica
 : Huminazácia edukačného prostredia
 : doc. Ing. arch. D. Končeková, PhD.

Príspevok sa zaoberá problematikou humanizácie edukačného prostredia prostredníctvom komplexného hodnotenia z pohľadu architektonického riešenia inšpirovaného certifikáciou „Wellbeing“ so zameraním na organizáciu priestoru a aktívny pohyb ako prostriedok na zlepšenie akademických výsledkov žiakov a študentov rovnako ako ich kognitívnych schopností a zlepšenie fyzickej zdatnosti. Riešenie je prezentované prostredníctvom hypotetických modelových situácií zo súčasného školského prostredia a implimentovaním nových poznatkov.

Hlavnou témou dizertačnej práce je kategória zaoberajúca sa organizáciou vnútorných a exteriérových priestorov
v súvislosti s pohybom a možnosťami aktívneho pohybu v školskom prostredí . Humanocentrický prístup
k architektonickej tvorbe poníma každého užívateľa ako jedinca s individuálnymi požiadavkami z hľadiska psychológie a osobnej preferencie typu edukačného priestoru, ergonómie a individuálnymi fyzickými a psychickými danosťami. Vybraná kategória sa zaoberá pohybom, ako prostriedkom k zlepšeniu akademických výsledkov, kognitívnych schopností a fyzickej zdatnosti. Fyzická aktivita, alebo skôr neaktivita, sa ukázala ako jedna z priorít verejného zdravia v dôsledku zvyšovania predčasnej úmrtnosti a výskytu chronických ochorení, ktoré sú pripisované práve fyzickej nečinnosti, vrátane cukrovky typu 2, kardiovaskulárnych ochorení, depresií, mŕtvice, demencie a niektorých foriem rakoviny. Napriek verejnej propagácii zdravého životného štýlu a fyzických aktivít, celkové odhady z roku 2016 ukazujú, že až 23% dospelej populácie je neaktívnej a nedosahuje ani minimálne odporúčané hodnoty pre fyzické aktivity stanovené na úrovi 30 minút fyzickej aktivity strednej náročnosti denne. Okrem toho sa časom naše obydlia, školy, pracovné prostredie, komunity a dopravné systémy navrhovali tak, aby vyžadovali menej pohybu a viac sedavej činnosti. Problém nedostatku pohybu a jeho priamy súvis so vzdelávaním najlepšie ilustruje rozsiahla štúdia v USA, ktorá odhalila, že študenti dosahujúci lepšie akademické výsledky ak sa zúčastňujú častejšie športových aktivít a hrajú aspoň v jednom športovom tíme. Avšak iba 17,1% študentov stredných škôl v USA spĺňa súčasné odporúčania pre fyzické aktivity v interiéri a v exteriéri. Situácia je podobná a má stále zhoršujúcu sa tendenciu aj celosvetovo.

V súčasnosti je vysoké percento výchovno-vzdelávacích zariadení na území Slovenska zastaralých a vizuálne
neatraktívnych, preto je potrebné prispôsobiť hodnotiaci systém aj na existujúci fond edukačných budov. Jedným z možných riešení je prehodnotenie priestorov v jestvujúcich školských zariadeniach tak, aby podvedome podporovali aktívny životný štýl a odrádzali od sedavého spôsobu života. Spôsoby, akými je navrhnutá väčšina školských zariadení podnecujú skôr k sedavej činnosti a uzatvárajú žiakov do samostatných celkov – tried. Komunikačné priestory sú zväčša monofunkčné bez akéhokoľvek zpropagovania a podnetov pre žiakov a študentov na trávenie voľného času a rozvoj fyzických a komunitných aktivít. Školy majú pritom dostatočné možnosti pre viacúčelové využitie veľkokapacitných športových plôch, komunikačných a zhromažďovacích priestorov. Z psychologického hľadiska je nevyhovujúce, aby boli telovýchovné zariadenia stavebne oddelené od hlavných výučbových priestorov edukačného zariadenia bez vizuálnej interakcie a bola zabezpečená možnosť bezpečného a pohodlného prechodu žiakov a študentov cez interiér. Dôsledkom oddeleného riešenia telovýchovných zariadení môže byť znížený záujem žiakov a študentov o aktívny šport.

Osobitá pozornosť v rámci výskumu je preto venovaná práve telovýchovným zariadeniam na školách a možnostiam aktívneho pohybu v edukačných zariadeniach a ich dostatočnej propagácii aktívnou, ale aj pasívnou formou (napr. spomínaná vizuálna interakcia z doplnkových priestorov, chodieb, foyer a pod.). Pridanou hodnotou výskumu je nielen analyzovanie telovýchovných zariadení na školách a športových plôch ako jediné možnosti aktívneho pohybu v edukačných zariadeniach, ale pohľad na školské zariadenie ako celok s rozmanitou možnosťou pre aktívny pohyb aj mimo hodín telesnej výchovy.

Napríklad škola, alebo univerzita môže podporovať aktívny životný štýl aj zavedením centrálneho schodiska ako
ústredného spoločenského priestoru budovy prostredníctvom situovania voľnočasových aktivít a možností hier na jednotlivých podestách a ich následnou propagáciou formou rozličných podujatí. Toto jednoduché opatrenie okrem prirodzenej migrácie študentov a žiakov podporuje aj sociálnu interakciu medzi študentami rôznych tried a vekových skupín. Propagácia pohybu počas prestávok je jednoduchým a priestorovo nenáročným riešením, pričom význam spočíva v hľadaní nového funkčného využitia pre jestvujúce priestory v súčasných školských zariadeniach. Napriek súčasným možnostiam aktívneho pohybu vo voľnom čase až 75% času stráveného vo vzdelávacích zariadeniach je tvoreného sedavými aktivitami počas výučby. Preto je nevyhnutné aj dôkladné prehodnotenie vyučovacieho procesu a zváženie možnosti kombinovania sedavého spôsobu výučby s využívaním aktívnych pracovných miest. Práve aktívne pracovné miesta a výškovo nadstaviteľné stoly sú veľmi účinným nástrojom na zníženie času v škole stráveného sedením. Doterajšie výskumy naznačujú, že aktívne pracovné miesta nemajú žiadny negatívny vplyv na výkon, alebo kognitívne funkcie, skôr sa javia ako opak, ale sú stále potrebné ďalšie systematické dôkazy na vyvodenie relevantných záverov o ich širšom vplyve na zdravie žiakov a študentov a ich psychickú pohodu. Pri integrácii aktívnych pracovných miest do školského prostredia by mali byť zvážené aj doplnkové stratégie, ktoré môžu ďalej skrátiť čas strávený sedavými aktivitami. Aktívne pracovné miesta navyše podnecujú k jednoduchšej adaptácii pre tímovú prácu v príjemnejšej atmosfére, kde je ústredným prvkom zvýšený stôl, pri ktorom sa žiaci, študenti a pedagógovia vedia jednoducho zhromaždiť a skupinovo prediskutovať danú problematiku bez neželanej hierarchizácie. Doterajšie výsledky výskumov naznačujú, že poskytnutie možnosti výberu medzi tradičnými pracovnými miestami a aktívnymi vo vzdelávacích inštitúciach môžu z dlhodobého hľadiska podporiť trvalú zmenu správania ľudí v pracovnom prostredí, skrátiť tak čas strávený sedavými aktivitami a prispieť tak k zlepšeniu verejného zdravia.

Cieľom výskumu je načrtnúť metódu hodnotenia prostredia školských stavieb v niekoľkých kategóriách a
prostredníctvom modelových situácií vydať odporúčania pre hodnotenú budovu za účelom vytvorenia priaznivejšieho, užívateľsky príjemnejšieho, zdravšieho a inšpiratívnejšieho vnútorného prostredia pre všetkých uživateľov prostredníctvom architektonických zásahov. Výsledkom výskumu by mal byť hodnotiaci systém so zadefinovaním niekoľkých kategórií, pomocou ktorých by bolo vnútorné prostredie školských zariadení hodnotené a kategóriám, v ktorých by daný objekt nedosahoval požadované bodovanie, by bola venovaná osobitá pozornosť pre identifikáciu problému a následného vyhodnotenia a vydania odporúčania na nápravu. Výsledkom hodnotiaceho systému je poskytnutie odporúčania na hypotetické riešenie aktuálnych problémov identifikovaných v tradičnom školskom prostredí interpretovaných prostredníctvom modelových situácií, ktoré možno riešiť pomocou zadefinovania do jednotlivých kategórií a následného hľadania vhodného riešenia pre dosiahnutie požadovaného výsledku. Predmetom záujmu celého výskumu je predovšetkým užívateľská kvalita vnútorného prostredia, nakoľko je preukázaný nesporný dopad kvality architektonického prostredia na fyzickú a psychickú pohodu užívateľov, ich zdravie, ale taktiež dosahované akademické výsledky. Vzhľadom na aktuálny stav školských zariadení na území Slovenska, ktorý považujeme za nevyhovujúci vzhľadom na programové vyhlásenie vlády 3) a zadefinovanie vzdelávania v projekte Milénium ako nosného piliéru socio-ekonomického a hospodárskeho rozvoja krajiny, považujeme výskum v danej oblasti za veľmi dôležitý a veľmi aktuálny pre zabezpečenie udržateľného rozvoja krajiny.