Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Ing. arch. Daniel Furdík
 : Možnosti zadržiavania vody v zastavanom území
 : prof. Ing. arch. B. Kováč, PhD.

Život bol od nepamäti viazaný na vodu, v prípade človeka to platí tiež. Voda mala a má nezastupiteľnú úlohu pri ľudskej činnosti. Aj keď sme boli lovci-zberači územie, ktoré bolo vybrané, muselo byť úrodné, čo je zväčša viazané na vodu. Za účelom pitnej vody je pre organizmy, vrátane človeka, využiteľná len voda sladká, ktorá tvorí 2,53% z celkového vodného objemu, z toho je väčšina viazaná v ľadovcoch. 

Prvé trvalé osídlenia sa sústreďovali ku vodným tokom, plochám, ktoré poskytovali možnosti závlahy. Pravidelné záplavy mali zásadný vplyv na prosperitu starobylých komunít pozdĺž riek Tigris a Eufrat, Nílu, rieky Indus, Gangy či Žltej rieky. Taktiež aj vodné plochy ako jazerá boli využívane na zakladanie osídlení, napr. pri Ohridskom jazere bol jeden z prvých Slovanských kláštorov. Ďalším faktorom pri zakladaní miest pri vode bola možnosť prepravy osôb, surovín neskôr tovaru, ale taktiež pri brodoch, kde sa dala rieka prekročiť. Neskôr začala byť voda chápaná aj z hľadiska obrany sídiel, ako prírodný prvok, ktorý ho ma za úlohu chráni ako ťažko prekročiteľná prekážka, ale aj pri umelo vytvorených vodných prvkoch, ktoré boli využité na podporu fortifikačných účelov.  Voda ako „Umelo vytvorené vodné kanály slúžiace v minulosti zväčša na vodnú dopravu sa dnes takisto stávajú súčasťou nových urbanistických a parkových konceptov“ nám znázorňuje akým spôsobom sa môže prispôsobovať funkcia vody potrebám sidiel a ľudí v nich žijúcich.

Odtok a infiltrácia závisí od množstva faktorov, nepriepustnosti povrchov, plochy spevnených a zastavaných plôch, podielu vegetačných plôch, a množstva zrážok. Okrem toho sú to aj morfologické charakteristiky terénu, jeho sklonitosť, skladba a zloženie pôdy. Naliehavosť zaoberania sa vplyvu zastavaných plôch na cyklus vody sídlach narastá. 

Najdôležitejšie rozdiely medzi odtokom z prírodného a urbanizovaného prostredia môžeme zhrnúť nasledovne:

  • Čím je podiel nepriepustných plôch vyšší, tým sa väčšia časť odtoku dažďových vôd dostane do stokovej siete, čo vedie k urýchleniu odtokového procesu. Zároveň zníženie prirodzeného podielu vsaku (infiltrácie) má za následok znižovanie hladiny podzemnej vody.
  • Väčšie rýchlosti odtoku prispievajú k rýchlejšiemu dosiahnutiu max. prietokov a ku skráteniu celkového trvania odtoku. V urbanizovanom prostredí, povrchové  toky vykazujú menší základný odtok v dôsledku rýchleho odtoku spadnutých zrážok z povodia
  • Celkové odtečené objemy sú v porovnaní s prírodnými povodiami tiež vyššie. Ich nárast môže byť až 50 %.

Prognóza z Organizácie spojených národov, World Urbanization Prospects: The 2007 Revision ukázala, že v súčasnosti žije v mestách viac ako 50% populácie, a v roku 2050 sa predpokladá podiel 70%. Tento podiel nebude väčší len v percentuálnom vyjadrení ale v absolútnom čísle. Z toho hľadiska je veľkosť spevnených plôch v mestách stále viac zásadná pre kvalitu ľudského života. Na tento fakt sa snažia mestá reagovať najnovšími trendami akým spôsobom odvodňovať, resp. zadržiavať vodu. Legislatívne sa začína uprednostňovať retencia, detencia a vsakovanie dažďovej vody pred jej odvádzaním do kanalizácie, čo často vedie k jej zahlteniu, ale aj ku zahlteniu čističiek odpadových vôd.

Pre udržateľný rozvoj je ochrana vodných zdrojov a ich zachovanie veľmi dôležitá. Je potrebné špecifikovať nové prístupy, možnosti využitia nových technológii a v konečnom dôsledku akým spôsobom aplikovať poznatky v územnoplánovacích dokumentáciách. Môžeme povedať, že voda sa stáva strategickou surovinou.