Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Ing. arch. Natália Filová
 : Múzeum pre deti?
 : doc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD.

Deti majú oproti dospelým iné potreby, preto vzniklo v roku 1899 prvé detské múzeum na svete
situované v Brooklyne (BCM, 2018). Detské múzeá majú výraznejšiu tradíciu v USA ako v Európe, kde
sú exponáty pre deti často integrované do tradičných múzeí, alebo sú poriadané dočasné výstavy pre
deti. Detské múzeum definovali rôzni autori napríklad ako „inovatívny hybrid medzi múzeom, školou
a voľnočasovou inštitúciou“ (Jůva, 2004, s. 9), prípadne ako inštitúciu pre hravé, vysokokvalitné a
vekovo primerané vzdelávacie zážitky pre deti (ACM). Detské múzeá integrujú mnoho aktivít a
prispievajú k všestrannému rozvoju detí, ich sebarealizácii a riešeniu problémov (Silav, 2014, s. 357).
Pomenovanie detských múzeí vzbudzuje rozmanité reakcie. Odborníci polemizujú, či je možné
označovať ich za múzeum, lebo nespĺňajú niektoré jeho atribúty (napr. Spencer, 1998; Pearce, 1998
a Mayfield, 2005). Detské múzeá navštevujú aj dospelí, čím sa podporuje vzájomná socializácia a
rozvíja kooperácia, inklúzia a solidarita (Silav, 2014, s. 358). Teoretická časť práce skúma aj pohľady
na to, či možno detské múzea označovať za múzeá.

VÝSKUM V BIBIANE A PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE
Cieľom výskumu na výstave „O Bauhause a malých dizajnéroch“ bolo zistiť, ako architektonické
faktory ovplyvňujú pozornosť detí, ich záujem a učenie. Expozícia obsahovala dizajnérske dielne, a
zároveň vzdelávací priestor (Abrahamfyová, 2019) a bola pre výskum zvolená kvôli svojej tematike
vzbudzujúcej u mladých ľudí záujem aj o architektúru a dizajn. Skúmala sa dispozícia, farebnosť,
počet a rozmiestnenie exponátov v miestnosti a meral sa čas interakcie detí s exponátmi. Výskum bol
inšpirovaný štúdiou v detskom múzeu Discovery Centre v Cleethorpes (Caulton, 1998, s. 24), kde boli
výsledky podobné – deti sa venovali exponátom krátky časový úsek. Naskytuje sa teda otázka, akými
architektonickými prostriedkami je možné podporiť sústredenie detí. Boli realizované aj riadené
štruktúrované rozhovory s deťmi a ich odpovede štatisticky vyhodnotené. Postup bol konzultovaný s
Mgr. Valériou Marákyovou, dramaturgičkou v BIBIANE.
Navštívené múzeá na Slovensku a v zahraničí ponúkajú možnosť analyzovať vlastnosti vybraných
múzeí vzhľadom na rôzne determinanty, ako sú architektonický koncept (Lindsay, 2020), vzdelávanie
(Falk, Dierking, 2018), atmosféra (Borch, 2014), inklúzia a empatia (Gokcigdem, 2019) a trasovanie
expozícií.

TRASOVANIE EXPOZÍCIÍ
Práve trasovaniu a s tým súvisiacim priestorovým usporiadaním detských múzeí sa bude prioritne
venovať ďalšia fáza výskumu. Naredi-Rainer (2004, s. 66) vymenúva 6 typov priestorového členenia a
trasovania v tradičných múzeách: „1. riadené sledy miestností, 2. maticové usporiadanie miestností,
3. priestorové prelínanie a priestorová izolácia, 4. otvorené pôdorysy, 5. voľné formy priestorov, 6.
konverzie a prístavby architektonických pamiatok“. Bude sa overovať ich aplikovateľnosť na budovy
detských múzeí a budú sa hľadať ďalšie možné typy pôdorysných štruktúr. Práca sa bude teda hlbšie
zaoberať aj skúmaním priestorových usporiadaní v detských múzeách a ich vplyvmi na trasovanie
expozícií.