Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Vážená pani ministerka kultúry Natália Milanová, vážený pán primátor mesta Bratislavy Matúš Vallo, vážený pán starosta mestskej časti Bratislava-Nové mesto Rudolf Kusý, vážený pán poverený riaditeľ Pamiatkového úradu Radoslav Ragač, obraciame sa na Vás s naliehavou žiadosťou o záchranu budovy Istropolisu v Bratislave. Dom odborov, techniky a kultúry je pozoruhodným dielom architektúry neskorého modernizmu a významnou pamätihodnosťou hlavného mesta Slovenska. Istropolis je v súčasnosti v procese posudzovania na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, vzhľadom na pozitívne stanovisko Komisie pre posudzovanie pamiatkového fondu PÚ SR, Krajského pamiatkového úradu Bratislava a na základe odborných posudkov a analýz, na ktorých sa pracuje od roku 2019. Napriek tomu dnes Istropolisu hrozí bezprostredné zbúranie

PETÍCIU NÁJDETE NA TEJTO PODSTRÁNKE S MOŽNOSŤOU ELEKTRONICKÉHO PODPISU.

Stratu významnej časti kultúrneho dedičstva našej krajiny nemôžeme dopustiť. Je našou povinnosťou ako kultúrnej spoločnosti si ho chrániť, zachovať a zveľaďovať pre budúce generácie. V záujme ochrany Istropolisu preto naliehavo žiadame o podporu nasledujúcich riešení:

  • Odmietnutie vydania povolenia k búraniu Istropolisu, kým neskončí jeho posudzovanie pamiatkovým úradom, podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
  • Podporu vyhlásenia Istropolisu za Národnú kultúrnu pamiatku podľa § 15 zákona č. 49/2002 Z. z. o vyhlásení za NKP.
  • Vytvorenie priestoru na inkluzívny a konštruktívny dialóg developera s obyvateľmi Bratislavy a odborníkmi o obnove a integrácii Istropolisu do nového Trnavského mýta.
  • Komplexné riešenie ochrany modernej architektúry na Slovensku zastrešené a systematicky podporované Ministerstvom kultúry SR (napr. vytvorením špeciálnej komisie) tak, aby bola zabezpečená adekvátna ochrana modernej architektúry ako rovnocennej súčasti kultúrneho dedičstva a podľa platnej legislatívy.


Zdôvodnenie:

Istropolis je ikonickou budovou Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou. Zhoduje sa na tom domáca a zahraničná odborná verejnosť, umelecká obec, no najmä občania podpísaní pod touto petíciou.

  • Architektonická a historická hodnota diela. Zbúraním Istropolisu prídeme o unikátne dielo  neskoro modernistickej architektúry typické pre sociálny štát druhej polovice 20. storočia. Istropolis neodmysliteľne patrí k ikonám Bratislavy ako Slovenský rozhlas, Most SNP a premostenie SNG. Istropolis je stavba svetoveho kalibru, z rúk mimoriadnych slovenských architektov a umelcov (Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, Jozef Jankovič  a ďalší). Celková priestorová kompozícia harmonicky spája monumentálny brutalistický objem kultúrneho centra s civilným subtílnym krídlom domu techniky, solitérom domu detí a štíhlou vertikálou budovy správy. Komplex disponuje radom mimoriadnych vnútorných priestorov, počnúc reprezentačnými schodiskami a foyermi, sálami rôznych veľkostí  až po najväčšiu sálu s jedinečným akustickým podhľadom a veľkorysým javiskom. Istropolis je výnimočný aj radom vynikajúcich umeleckých diel a autenticky zachovaných interiérov vrátane autorského mobiliáru. Na základe týchto odbornych argumentov sa Pamiatkový úrad SR aktuálne zaoberá vyhlásením Istropolisu za národnú kultúrnu pamiatku.
  • Kultúrna hodnota. Zbúraním Istropolisu stratíme jedinečný kultúrny stánok, ktorý za štyridsať rokov svojej existencie poskytol priestor množstvu kultúrnych podujatí, hudobných či dramatických predstavení. Istropolis bol sídlom Radošinského naivného divadla a dodnes v ňom sídli divadlo Wüstenrot. Nie je to ale len o minulosti. Búranie Istropolisu práve v dobe, kedy brutalistická architektúra zažíva revival, nedáva zmysel. V iných európskych mestách sa tieto budovy pre veľký záujem rekonštruujú a priťahujú množstvo turistov (Barbican v Londýne, Kulturhuset v Štokholme, Dostojevského divadlo vo Velkom Novgorode). Istropolis tiež inšpiruje novú generáciu slovenských i zahraničných umelcov, fotografov a filmárov.
  • Negatívne environmentálne vplyvy. Zbúranie Istropolisu by malo negatívny vplyv na naše životné prostredie, z dôvodu opätovnej potreby produkcie stavebných materiálov a teda aj emisií skleníkových plynov. Stavebný priemysel je zodpovedný za takmer 40% svetovej produkcie skleníkových plynov a významnou mierou tak prispieva ku klimatickej kríze. Zbúranie funkčného a konštrukčne nezávadného komplexu z dôvodu výstavby podobnej budovy je plytvaním zdrojov a povedie k zbytočným emisiám. Toto je v príkrom rozpore so záväzkami Slovenska na znižovanie emisií s cieľom dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050.
  • Chrániť neznamená nezasahovať. Vyhlásenie Istropolisu za NKP neznamená jeho nedotknuteľnosť. Práve naopak. Umožní jeho adaptáciu na súčasné požiadavky a zároveň zabráni likvidácii jeho najvýznamnejších hodnôt. Ideálne by aj občania mali byť súčasťou debát o tom, ako integrovať Istropolis do nového Trnavského mýta v súlade s európskymi štandardmi participatívneho plánovania pre projekty podobného kalibru.
  • Apelujeme na Vás – pomôžte nám zachrániť Istropolis. Zabráňme spolu strate časti našej spoločnej pamäti, časti identity nášho hlavného mesta. Povedzme rázne STOP miznutiu hlavného mesta Slovenska. Stavebný boom Bratislavy doteraz žiaľ sprevádza bezhlavé búranie významych stavieb ako PKO, areál Cvernovky, areál Kablovky, pivovar Stein, atď. Architektúra Bratislavy odráža našu turbulentnú históriu, spája historické jadro mesta s povojnovou architektúrou moderny so súčasnými stavbami.


Ukážme, že sa veci dajú robiť inak, že Bratislava môže rásť a zároveň si zachovať svoj jedinečný charakter. 

 

Iniciátorom petície je DOCOMOMO Slovensko.