Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Ing. arch. Andrea Šeligová
 : Potenciál vnútorného rozvoja malých a stredných miest
 : doc. Ing. arch. Ľ. Vitková, PhD.

Dizertačná práca je spracovávaná s dôrazom na potreby malých a stredných miest na periférii vo väzbe na rieku Dunaj. Je previazaná na medzinárodný projekt INTERREG DANUrB, ktorého cieľom je zmapovať nepreskúmané kultúrne dedičstvo v menších a stredných mestách pozdĺž toku rieky Dunaj. Na území Slovenskej republiky sú to najmä mestá Komárno a Štúrovo, ktoré sú aj predmetom tohoto výskumu.

Budovanie rozsiahle plochy uniformnej rozvoľnenej rezidenčnej zástavby sú charakteristické najme pre Americké mestá, kde migrácia do suburbí bola charakteristická najmä pre strednú vrstvu obyvateľstva. Najväčší rozmach takýchto oblastí začal po 2. svetovej vojne. Tieto zóny ktoré donedávna slúžili len ako nocľahárne, sa v súčasnosti čoraz viac začali odpútavať od miest na ktorých boli závislé. Predmestia sa transformovali na heterogénnejšie sídelné útvary s pracovnými príležitosťami, rekreačnými plochami a sociálnou infraštruktúrou. V poslednej dobe sa čoraz častejšie v literatúre skloňuje rastúca nezávislosť suburbí a prechod do akejsi postsuburbánnej doby.(Švéda, Šuška 2019) „Urban sprawl“ je popisovaný ako negatívny fenomén aj v štúdii Cities of Tomorrow. Zástavba z nízkou intenzitou využitia územia sa nachádza zväčša na periférii alebo až za hranicou zastavaného územia samotného sídla, napríklad v satelitných obciach. Dôvodom vzniku týchto plôch je väčšinou prijateľnejšia cena nehnuteľností ,čo je často spôsobené gentrifikáciou v centrách miest. Z toho dôvodu tento fenomén často vedie k segregácii obyvateľstva z nižším príjmom, čo má za následok rad ďalších problémov. Ďalšími negatívnymi dopadmi sú zvýšená energetická náročnosť, ale aj strata poľnohospodárskej pôdy a biodiverzity. (EU 2011)

Problematika ekologických a trvalo udržateľných miest sa v poslednej dobe dostáva do popredia najmä v súvislosti so zmenou klímy a globálneho otepľovania. Vyvstáva potreba zmeny urbanistickej štruktúry, verejného priestoru ale aj architektúry, tak aby zabezpečovali prijateľnú mikroklímu najmä v horúcich letných mesiacoch. Do popredia sa dostávajúaj princípy a postupy zadržiavania vody a hospodárneho využívania tohto prírodného zdroja. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kompaktné husté zastavané mesto je presným opakom žiadanej štruktúry a voľná zástavba plná zelene viac vyhovuje ekologickým požiadavkám na mesto. Nie je tomu tak. Zeleň má preukázateľný pozitívny účinok pri znižovaní teploty okolia v sídlach ako aj významné schopnosti zachytávania vody, rozhodujúcimi sú však stromy a vzrastlá zeleň, ktoré majú oveľa väčší ekologický prínos ako trávnaté plochy. Rovnako tak majú väčší význam veľké kompaktné zoskupenia vo forme parkov a lesoparkov oproti roztrúseným segmentom zostatkových plôch. Je preto výhodnejšie koncipovať mesto ako intenzívne a kompaktné a oproti tomu kontrastne navrhnúť hierarchizovaný systém verejnej zelene parkov a záhad poprepájaných alejami a stromoradiami v uličných priestoroch.

Intenzita zástavby je pre potreby tejto dizertačnej práce meraná pomocou indexu podlažných plôch. Hustota je meraná po jednotlivých urbanistických blokoch pomocou dát dostupných z geodetického a kartografického ústavu. Zber dát prebiehal v rozmedzí rokov 2006-2017. Databáza kartografického ústavu obsahuje plošnú mieru zástavby jednotlivých objektov a ich výšku, z ktorých bol následne vypočítaný Index podlažných plôch pre jednotlivé bloky. Jednoznačne tak je možné identifikovať oblasti s nízkou intenzitou zástavby. Hustota obyvateľov bola posudzovaná na Základných sídelných jednotkách, ktoré sú určené na priestorovú identifikáciu územných, technických, sociálnych a ekonomických informácií viazaných na osídlenie(vyhláška 120/1979 Zb.). Tieto plochy sú rozdielne tvarom ale aj rozlohou a nezhodujú sa z urbanistickými blokmi nakoľko vychádzajú z potrieb štatistického úradu. Napriek tomu je možné ich použiť a zobraziť tak hustotu na týchto plochách. Jedná sa o tzv. Nočnú hustotu obyvateľstva a tieto hodnoty nevypovedajú o počte návštevníkov ani využití územia na iné ako obytné účely. Po vyhodnotení počtu obyvateľov je zrejmé v ktorých oblastiach nie je trvalo žijúce obyvateľstvo, ktoré je ale taktiež potrebné pre vytvorenie polyfunkčného mesta. Na základe vyhodnotenia počtu obyvateľov je možné identifikovať transformačné plochy kde je síce IZ a IPP vyhovujúci avšak sa nejedná o obývané plochy.

Študentské práce, spracovávané na rôznych lokalitách v mestách ponúkajú možnosť porovnania rôznych alternatív využitia územia a tým pádom efektívnejšie vyhodnotenie ideálnej miery potrebného verejného priestoru. V priebehu riešenia medzinárodného grantového programu INTERREG DANUrB, boli v akademických rokoch 2016/17, 2017/18 a 2018/19 zadávané ateliérové práce študentom tretieho a piateho ročníka v rámci predmetov Ateliér navrhovania V., Ateliér I - Urbanistická tvorba a v akademickom roku 2019/20 v predmete Urbanistická ekonómia, všetky s väzbou na mestá Komárno a Štúrovo. Tieto práce sú rôznej mierky od konceptu mesta až po riešenia obnovy pre jednotlivé vybrané objekty. Študentské práce slúžia najmä na overenie a porovnanie rôznych možností alternatívneho využitia územia s rôznou intenzitou zástavby a rôznymi formami skladby a využitia verejných priestorov.