Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

 : Ing. arch. Jana Filípková
 : Prezentácia architektonického v postdigitálnej dobe
 : doc. Ing. arch. M. Žitňanský, PhD.

Prudký nástup digitálnych technológií do nášho života zásadne ovplyvnil aj všetky
umelecké oblasti. Ich rozšírenie v podobe digitálneho postupuje do miery, ktorá už začína
byť samoúčelná a pre veľa ľudí nezvládnuteľná. Začína sa objavovať únava z jeho
dôsledkov v podobe úvah o postdigitálnej „novej estetike“ (David M. Berry, Scott Contreras-
Kotterbay a iní.), ktorá naznačuje obrat („postdigital turn“) od skoro bezhodnotových umelých
digitálnych konštruktov k jeho humánnejšej a zmysluplnšej podobe.
V súčasnom diskurze o postdigitálnej architektúre sa stretávame s množstvom
prístupov, ako napríklad digitálne navrhovanie vyúsťujúce do zložitých manieristických
foriem abstraktných generovaných štruktúr (napr. P. Schumacher, G. Retsin a iní), alebo
skúmanie ich priameho prepojenia s telom a pod. (3D tlač, virtuálna realita, robotika).
Zároveň sa používajú pokročilé digitálne nástroje, ktoré sa rozširujú o širšie
umeleckejšie odkazy, častokrát i s historickými referenciami. Nie je to jednoduchá
„analógová kontrarevolúcia“, je to skôr hybrid „starých“ a „nových“ médií. Tento prístup sa
opiera najmä o ideu či koncept, posilňujúci kultúrne, sociálne a estetické ambície
architektúry a predstavuje zmenu vo vnímaní priestoru. Je založený aj na vizuálnej stránke
tvorby a získava si stále väčšiu popularitu medzi mladými architektmi. Ateliéry ako Fala,
Kosmos, OMMX, False Mirror ako aj blogy ako KooZA/rch a iní sú ukážkami tohto prístupu.
Jeho veľkou prednosťou je aj nová kolážová grafika, ktorá sa svojimi estetickými
vlastnosťami stala skoro samostatnou disciplínou. Súčasné post-digitálne koláže sa
zameriavajú na koncepty a atmosféry, ktoré chcú architekti vytvoriť, čím vstupujú do oveľa
väčšieho dialógu nielen o vizuálnej identite projektu, ale aj o príbehu a kontexte.
Vizuálny analógový vklad do digitálneho projektivneho priestoru je vnímaný ako
aktuálny fenomén premýšľania a tvorby súčasnej architektúry. Takto chápaná „postdigitalita”
môže posunúť architektonickú tvorbu i jej reflexiu do nových kontextov kultúry, techník a
umenia.

Cieľom výskumu prezentácie architektonického diela v postdigitálnej dobe je definovať koláž
v architektonickom zobrazovaní. Zostaviť historický prehľad jej použitia, opísanie hlavných
tendencií a ich predstaviteľov. Špecifikovať post-digitálnu koláž a rozlíšiť jej rozličné formy.
Objasniť dopad koláže na proces navrhovania, sprostredkovania, výstavby, na samotnú
architektúru či jej propagáciu. Presadiť architektonickú koláž ako dôležitý prvok prezentácie
a nástroj pri tvorbe, kde architektonická myšlienka vzniká.