Prejsť na obsah
Dianie na fakulte

Občianske združenie “Múzeum Martina Rusnáka” v Námestovo vyhlásilo dňa 16.9.2019 anonymnú študentskú architektonickú súťaž s názvom „Oravské Múzeum Etnografie Námestovo“. Predmetom súťaže je ideová architektonická štúdia novostavby budovy múzea etnografie a priľahlého okolia v lokalite na nábreží v Námestove v blízkosti autobusovej stanice. Hodnotenie sa konalo 20.03.2020 v čase medzi 10.00 a 12.00, prebiehalo online prostredníctvom videokonferencie. Do súťaže bolo celkom odovzdaných 8 súťažných návrhov označených päťciferným číslom.

Porota:
Martin Rusnák, majiteľ zbierky
Milan Hubík, primátor mesta Námestovo (zúčastnil sa na diaľku)
Ing. arch. Eva Belláková, PhD., ADOM . M STUDIO
Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD., Fakulta architektúry STU Bratislava
Ing. arch. Vladimír Hain, PhD., Fakulta architektúry STU Bratislava

Tajomník:
Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD., Fakulta architektúry STU Bratislava, Empa Zurich, Duebendorf


1. miesto
Bc. Ján Babic, Bc. Juraj Izrael, Fakulta architektúry STU v Bratislave, 02026

Návrh zohľadňuje lokálne aj regionálne aspekty. Dokázal silne využiť potenciál a danosti prostredia. Múzeum je osadené v zaujímavom priestore rozhrania Oravskej priehrady, bazénu pôvodného plánu vodného lyžovania. Výberom tejto situácie návrh veľmi vhodne aktivuje všetky priestory dáva im logiku a program. Návrh plne využíva danosti terénu, múzeum čiastočne izoluje od mesta a návštevníka núti prejsť okolo bazéna čím sa stáva „mentálne“ monumentálnym. Pozitívom je, že lávka vedie cez objekt múzea a návštevníkov pozýva aj na opačnú stranu nádrže. Súčasne je múzeum prepojené s novonavrhovanými funkciami nábrežia, čo by bolo nielen pre múzeum ale i prostredie benefitom. Má premyslenú dispozíciu s jednoduchým radením funkčných celkov za sebou. Dlhý jednopodlažný objekt s niekoľkými dispozičnými prestávkami vo forme výčnelkov sa môže zdať monotónnym a nie typickým pre túto oblasť. Jednoduchosť až strohosť návrhu má však potenciál na to, aby vynikla atmosféra samotného múzea zameraná na expozíciu a výstavy vo väzbe na svoje okolie. Životaschopnosť návrhu podčiarkuje aj multifunkčné stvárnenie hlavnej výstavnej haly (múzeum, kultúrne podujatia, trhy). Návrh citlivo pracuje s existujúcou vegetáciou, ktorá môže napomôcť rozčleniť hmotu budovy a zakomponovať ju do prostredia. Porota odporúča pre lepšiu grafickú komunikáciu návrhu smerom k verejnosti osadiť návrh do existujúcej fotografie, pre lepšie pochopenie mierky a kontextu prostredia.


2. miesto
Oxana Lema, konzultanti: Ing. akad. arch. Karol Gregor, Ing. arch. Andrea Bočková, ArtD. Technická univerzita v Košiciach, 97688

Návrh je elegantný a estetický. Nie je mu čo vytknúť z hľadiska dispozície a nadviazania na prostredie a lokálny kontext. Bazén sa odvážnym osadením múzea do jeho stredu stáva súčasťou celej expozície. Vytvára sa tak svojrázny charakter pre možnosti špecifického komunikovania s vodou a s Oravskou priehradou. Mólo prirodzene navedie návštevníkov do múzea, kde však končí. Objekt tak pôsobí introvertne v extrovertnom  bazéne. Peší okruh okolo bazéna má za cieľ aktivovať nábrežie a vytvárať rôzne pohľady na múzeum. Stvárnenie okruhu je však veľmi schematické, zaslúžilo by si hlbšie prepracovanie. Nábrežie a okolie tak zostáva naturálne. Napojenie na mesto a program využitia bazéna mohli byť viac artikulované. Samotný objekt je architektonicky aj dispozične vyzretý a terasa na streche má obrovský potenciál. Zaujímavé zákutia vytvárajú vysoké strechy v interiéri aj v exteriéri. Ich aplikácia len na časti objektu uberá na celkovej sile kompozície. Návrh reflektuje súčasné trendy architektúry a prináša unikátne riešenie. Porota odporúča pre lepšiu grafickú komunikáciu návrhu smerom k verejnosti osadiť návrh do existujúcej fotografie, pre lepšie pochopenie mierky a kontextu prostredia.


3. miesto
Maryna Liehkova, Košice, 46004

Odvážny návrh využívajúci efekt móla v kombinácii so šikmými strechami. Silný motív móla by mohol byť ešte silnejšie spätý s mestom. Porota ocenila zámer postaviť objekt nad vodou, nie je však dostatočne zodpovedaná otázka stvárnenia nábrežia ako dôležitého nástupného verejného priestoru múzea a jeho prepojenia s okolím. Objemovo, hmotovo aj materiálovo je návrh vyvážený. Tému etnografického múzea evokuje len pílovité stvárnenie striech a nápis názvu múzea. Inak by mohlo ísť aj o akékoľvek iné múzeum. Pozitívom je mólo ako verejný pobytový priestor a nápad amfiteátra na streche, ktorý by si určite v ďalšej fáze návrhu zaslúžil hlbšie prepracovanie a overenie ideálnej polohy voči vode, slnku, či zázemiu javiska a hľadiska. Objekt ako jeden z mála má potenciál zadefinovať novú identitu nábrežia a pritiahnuť širokú klientelu. Návrh má nadregionálny charakter. Viac by sa však hodil k otvorenej šírej vodnej ploche či prístavu ako k danému bazénu.



Ostatné práce bez uvedenia poradia:

Géza László, vedúci práce: Ing. arch. Zuzana Nádaská, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave, 70622
Porota ocenila jednoduchosť a jednoznačnosť navrhnutej formy. Monumentálnosť návrhu však evokuje iný typ múzea, resp. funkciu pamätníka. Motív brány alebo portálu je zaujímavý, ale mal by mať hlbší význam v prepojení na svoje širšie okolie. Uzavretosť návrhu zbytočne izoluje stavbu, pričom dostatočne nezapája kvality danej lokality. Pre účely etnografického múzea by terénne úpravy nábrežia mohli byť spracované mäkkšou, menej invazívnou formou.


Zuzana Nemcová, 71320
Pozitívom návrhu je použitie formy archetypu slovenskej drevenice a vizuálne prepojenie vstupnej haly s vodnou plochou. Motív modrotlače odkazuje na tradície avšak jeho zakomponovanie je prvoplánové. Mínusom sú symetrické bočné krídla, vďaka ktorým budova pôsobí ťažkopádne a nejednoznačne. Tiež absentuje nedostatočné vizuálne aj fyzické prepojenie parteru múzea s nábrežím. Na jeho úrovni je situovaná garáž, čo považuje porota za premárnenú šancu ako pozvať ľudí z nábrežia do múzea. Dispozícia je riešená s mnohými jalovými komunikačnými priestormi na úkor výstavných.


Diana Ordzovenská, 10820
Komisia ocenila istú tvarovú odvahu návrhu. Objekt však v danom prostredí pôsobí doslova invazívne. Nereaguje na pozitíva lokality, čo by pri etnografickom múzeu malo byť prioritou. Hlavným negatívom sú voľné a rozpačité tvary budovy, ktoré si podriaďujú celé okolie. Riešenie nábrežia si na svoj obraz pretvára pôvodný bazén a deformuje ho len základe tvarovej kompatibility s múzeom. Nejednoznačnosť návrhu sa prejavuje aj v kombinácií organických foriem a archetypu oravskej vidieckej architektúry.


Lukáš Suržin, 62594
Porota vyzdvihla navrhovaný priestor na sedenie vo väzbe na vodnú plochu bazénu a využitie potenciálu ostrovčekov pochôdznymi lávkami. Tento nápad by si zaslúžil dopracovanie a overenie rôznych polôh objektu múzea voči prostrediu bazéna. Kompaktný objekt múzea pôsobí ako ,,kontajnerová" architektúra – dočasne (efemérne) a orientácia pozdĺžnej osi budovy s presklením nie je dostatočne odôvodnená. Dispozičné riešenie neodráža špecifiká a potreby typu etnografického múzea dostatočne. Aplikácii čipkového vzoru na fasáde chýba hlbší motív, takéto použitie pôsobí prvoplánovo.



Monika Otrubová, 32218
Situovanie objektu múzea je riešené v exponovanej pozícii blízko supermarketu a hlavnej prístupovej cesty. Návrh počíta so zbytočným presunom funkcie obchodného domu, pričom ostatné pozície bazéna zostali nedotknuté. Vyhliadková veža je zaujímavým doplnkovým motívom múzea, jej pozícia voči vode a mestu je však nepresvedčivá. Porota považuje návrh múzea za zbytočne introvertný – uzavretý do seba, do vnútorného átria. Dispozično-prevádzkové riešenie slabo prepája nábrežie s prostredím a funkciou daného typu múzea. Pozitívom je materiálové stvárnenie a čitateľná hmota, ktorá je doslova univerzálna a mohla by byť osadená kdekoľvek, nielen v Námestove. Inšpirovanie sa hmotou tradičných domov s dvorom medzi nimi pri formovaní objemu múzea je zaujímavé, avšak vo výslednom návrhu tento motív stráca na sile.